Theologos 2/2012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 2/2012 | ŠTÚDIE
z jej podstaty. Nerobí nám potom problém v duchu rozlíšiť predstavu
modrej farby od hnedej, aj keď naša zmyslovosť a myslenie nie je v tej
chvíli modré, či hnedé. Toto rozlíšenie farieb je možné, pretože máme
možnosť nazerať „modrosť“ modrej a „hnedosť“ hnedej, i keď už nemusíme
mať aktuálny zmyslový zážitok modrého alebo hnedého predmetu.
Podľa Husserla môžeme takto získať aj eidos „stromu“, či „tónu“ a pod.,
cez ich fenomén. 19 Môžeme teda zhrnúť, že napriek všetkej premenlivosti
a mnohých prejavoch predmetov, či dejov, zameraním nezainteresovanej
pozornosti môžeme nachádzať, v plynutí jedného súvislého prúdu prežívania,
nemenné zákonitosti, identifikovať invariantné štruktúry skúsenosti,
ich špecifickú typiku a pod. 20 Toto skúmanie teda odhaľuje zákonitosť
prežívania. Od variabilných príkladov vždy postupuje k nazeraniu toho,
čo je pre danú štruktúru nutné, bez čoho by nebola tým, čím je. Nazerajú
sa tu podstatné štruktúry.
V kontexte Husserlových skúmaní však nejde o podstatu existujúcich
vecí tak, ako to bolo napr. u Aristotela, ale o výstavbu rôznych základných
spôsobov noeticko-noematickej korelácie. V tom sa Husserl odlišuje
od empirizmu, ktorý považuje zmyslové poznanie za jediné. Husserl poukazuje
na to, že základom zmyslového (empiricko-skúsenostný charakter
fenoménu) je esencia, ktorá nemá zmyslový charakter (esenciálny charakter
fenoménu).
Transcendentálna redukcia je dosiahnuteľná len tak, že prejdeme
fenomenologickou a eidetickou redukciou. Celá fenomenologická a eidetická
redukcia, ktorá konštituuje fenomén a eidos sa týka vedomia. Fenomén
sa ukazuje vedomiu a je nahliadaný vedomím. Vedomie je súčasťou
sveta a preto aj toto vedomie musí byť „vyzátvorkované“, teda podrobené
redukcii, pretože problém poznania je problém vedomia a jeho predmetu.
Teda nad skúsenosťou stojí ešte sebakritické preskúmavanie vlastného
vedomia.
Vedomie je totiž celý prúd skúsenostného života so všetkými zážitkami
a skúsenosťami. Vedomie sa vyznačuje intecionalitou, ktorá vyjadruje
jeho vzťah k predmetu. Je vždy vedomím niečoho s orientáciou „od...
k...“. 21 Tento vzťah tiež znamená, že (transcendentálne) vedomie sa aktívne
podieľa na konštituovaní skúsenosti. V tomto aspekte vychádza Husserl
z Kanta.
Husserl od začiatku rozlišuje objektívnu predstavu sveta (ako horizontu,
ktorý je podmienkou akejkoľvek skúsenosti) od skúsenostného sveta,
19 Porov. BLECHA, I.: Filosofie. Olomouc : Nakladatelství Olomouc, 2004, s. 150.
20 TRAJTELOVÁ, J.: Vzdialenosť a blízkosť mystiky – fenomenologická štúdia, 2011, s. 27.
21 Porov. STIVER, D. R.: Edmund Husserl. In: Velké postavy západního myšlení – Slovník
myslitelů, 1999, s. 511.
171