Theologos 2/2012 - Prešovská univerzita v Prešove

Radovan Šoltés
sa dáva (zjavuje). Je to snaha zjednotiť reflexiu zameranú na obsah náboženstva
s reflexiou zameranou na formu, cez ktorú sa náboženstvo prejavuje
a cez ktorú je náboženstvo vnímané a popisované.
Problémom je, že fenomenológia môže skĺznuť k neštruktúrovanému
zhromažďovaniu náboženských fenoménov. Zároveň je tu možnosť
nivelizácie rôznorodosti skúsenostných oblastí. Preto sa fenomenológia
náboženstva snaží odhaliť zmysel náboženského aktu a podstatu náboženského
predmetu bez toho, aby upadla do jednostranného prístupu, ktorý
si nárokuje na výlučné postavenie, ako aj posudzovania náboženských
fenoménov z vopred vytvorených filozofických pojmov (napr. filozofického
pojmu Boh). Problémom však ostáva, nakoľko je možné nahliadnuť
podstatu a zmysel náboženstva a zároveň hovoriť o objektívnom prístupe
bádateľa.
V tomto zmysle bola fenomenológia vystavená kritike (napríklad
R. Segal, McCutcheon, H. Penner, D. Wiebe), ktorá sa upriamuje zvlášť
na spôsob, akým sa pokúša fenomenológia odhaliť podstatu náboženského
fenoménu. Mnohokrát proklamovaná deskripcia javov ide ďaleko
za popis dát, a vytvára univerzálne štruktúry a esenciálne významy, ktoré
je ťažko uchopiť vedeckou metodológiou. Kritika sa preto obracia aj voči
fenomenologickej „intuícií“, ktorá sa vyhýba zodpovednosti za konštatované
interpretácie určitých fenoménov. Kritika preto vyčíta fenomenológii
náboženstva metodologický zmätok a metodologickú neoprávnenosť, ktorá
vyplýva z teologických intencií hraničiacich s apologetickými snahami
voči sekulárnym analýzam.
Ďalším z kriticky prehodnocovaných problémov fenomenológie
náboženstva je, že vytvára z pojmu náboženstva kategóriu sui generis,
v akejsi ontologickej rovine, ako istú nezmerateľnú substanciu (esenciu),
ktorá presahuje vedecky uchopiteľnú veličinu a preto je vysvetliteľná len
z nej samotnej. 35 To môže spôsobiť prehliadnutie historických, psychologických
a ďalších kauzálnych vzťahov. Preto kritika vyčíta fenomenológií
náboženstva, že vychádza z apriórnych, non-empirických tvrdení (napr.
sacrum, hierofánia, kratofánia), využívajúc metódu, ktorá nie je empirická
a vytrhávajúc náboženské štruktúry a významy zo špecifických historických
a kultúrnych kontextov.
Ako sme už spomínali, Eliade zdôrazňuje zásadný rozdiel medzi prístupom
exaktných vied a schopnosťou zhliadnuť podstatu posvätného,
ktoré je kľúčom k pochopeniu náboženstva. Eliade bol presvedčený,
že náboženský jav je možné zachytiť ako taký len pod podmienkou, že ho
35 Porov. DEMETER, M.: Teologická (ne)korektnosť alebo úvod do kognitívneho skúmania
náboženských predstáv. In: Introdukcia do vybranej teologickej a religionistickej
problematiky. Prešov : GTF PU, 2011, s. 7.
180