Theologos 2/2012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 2/2012 | ŠTÚDIE
Postsocialistické resentimenty
S rozpadom socialistického usporiadania sa u nás začala nová etapa
rozvoja Slovenska. Za tých 22 rokov sme prešli búrlivými cestami hospodárskych,
spoločenských a kultúrnych premien. Samozrejme, náš život
ovplyvňujú mnohé relikty socialistickej minulosti a mentality. Snáď najväčším
reliktom je paternalistická mentalita, ktorá sa prejavuje v nesamostatnosti
myslenia, rozhodovania a konania. Mentálna paradigma „štát je
otec“ sa vyvinula za existencie Slovenského štátu, následne sa upevňovala
počas rokov socialistického zriadenia a aj v dnešnej dobe je ústrednou
myšlienkou mnohých sociálno-demokratických a ľavicových politických
strán a hnutí. Podľa mnohých politických lídrov je to štát, ktorý sa najlepšie
postará o všetky oblasti ľudského života. Samozrejme, že živnú pôdu
a oporu nachádza v Bruseli. Žiaľ zabudlo sa, že takéto myslenie a konanie
viedlo práve ku krachu socializmu (v realite to nemôže fungovať) a znamenalo
to utrpenie miliónov ľudí nielen počas experimentu ale aj po ňom.
Vlastne dôsledky znášame dodnes. Drvivá väčšina slovenských ľudí je pasívna
a nesamostatná, často s nostalgiou spomínajúca na „krásne dobré
časy“, ktoré v skutočnosti nikdy neboli.
Resentimentom súčasnej slovenskej spoločnosti je aj ustráchanosť
a strach ľudí. Nielen strach o holú existenciou a stratu minulých benefitov,
ale aj strach z ľudí samých. Vyplýva to z toho, že mnohí socialisti
a komunisti sa transformovali, resp. ich štruktúry sa implementovali
do spoločenských štruktúr moci (súdnictvo, úrady, tajné služby, verejná
správa, školstvo, podnikanie). Takíto ľudia, ktorí aj keď sa navonok tvária
inak, resp. ako demokrati, sú v skutočnosti mentálne stále tým, čím
boli predtým. Preto sú brzdou mnohých zmien a posunov. Samozrejme,
že svojím konaním destabilizujú a demoralizujú aj ostatných ľudí. Tí potom
tvrdia: „spravodlivosti na tomto svete niet“ alebo „božie mlyny melú
pomaly a isto“. Kým nebudú vymenení a nahradení, tak sa nič nezmení
a všetko ostáva rovnaké.
Ďalším dôsledkom je byrokracia a byrokratizácia, ktorá na každom
kroku komplikuje a sťažuje život. Striktne hierarchizované štruktúry so
svojou mašinériou úradníkov iba veľmi pomaly a ťažkopádne reagujú
na podnety a znamenia dneška. Existencia mnohých úrovni riadenia, vzájomne
poprepletaných ale navzájom nekomunikujúcich „centier moci“, je
prekážkou slobodného života a konania, či podnikania. Vstupom do Európskej
Únie sa tento stav nezlepšil, ale dokonca zhoršil. Pribudla ďalšia
vyššia rovina, a to bruselská, ktorá so svojou normalizáciou reguluje
a normuje pomaly všetky oblasti nášho života. Pre každú demokratickú
a slobodnú spoločnosť je takéto usporiadanie rizikové, a to z dôvodu ne-
91