Theologos 2/2012 - Prešovská univerzita v Prešove

Radovan Šoltés
2.1 Diferencia a zhodnosť medzi filozofickou fenomenológiou
a fenomenológiou náboženstva
Otázkou však je, nakoľko sa pri aplikácii fenomenologickej metódy
v religionistike dodržiava filozofický prístup predstavený Husserlom.
Často dochádzalo k tomu, že pojmy, ktoré mali vo filozofickej fenomenológii
jasne vymedzený význam, boli vo fenomenológii náboženstva používané
vo veľmi vágnom zmysle, a teda boli zbavené funkcie, ktorú plnia
v rámci fenomenologickej metódy. Tu platí Husserlovo varovanie: „Bez
pochopenia špecifičnosti transcendentálneho postoja a bez skutočného privlastnenia
čisto fenomenologickej pôdy môžeme síce používať slovo „fenomenológia“,
ale vec samá nám uniká.“ 33
Problém, že religionisti, ktorí sa nazývajú „fenomenológmi náboženstva“,
zbavili tento názov a iné pojmy fenomenológie ich obsahu a „zneužili“
ich, vyvstáva len vtedy, ak sa predpokladá normatívna platnosť
Hegelovho a Husserlovho chápania fenomenológie. Religionisti sa však
zaujímali o Husserla nie preto, že sa chceli školským spôsobom orientovať
na filozofické autority, ale preto, že predmet ich bádania – náboženstvo
– ich presvedčil o tom, že priebeh javenia sa a javová podoba, v ktorej sa
ukazuje skutočnosť, nie sú voči veci vonkajšie, ale patria k nej. Pre to, čo
je posvätné, sú udalosti javu a podoba javu podstatné. Ako znalci v oblasti
popisu a výkladu sa mohli religionisti odvolávať na svoju vlastnú kompetenciu,
keď na svojom špecifickom bádateľskom poli a na jednotlivých prípadoch
preverovali metódy a argumenty filozofickej fenomenológie. Pritom
sa im mnohé formulácie filozofickej fenomenológie zdali, z hľadiska
religionistického prístupu k problémom, istým spôsobom dôverne známe.
Môžeme to vidieť napríklad na pojmoch „noéma“ a „noésis“. Podľa
Husserla pojem „noésis“ označuje intencionálny akt, teda akt zamerania
sa na predmet poznania. Intencionalita znamená, že v každom duchovnom
akte (v poznaní, v chcení, v láske atď.) sa obraciame k objektu,
k „noéma“. Poznávať znamená vždy poznávať niečo; chcieť, znamená
chcieť niečo; smútiť znamená smútiť nad niečím; byť uchvátený znamená
byť uchvátený niečím. Noéma je teda obsah pre noésis. Ani noéma ani
noésis nemôžu byť popísané mimo svoj vzájomný vzťah. Religionisti sa
domnievajú, že pri aplikácii týchto pojmov na náboženstvo môžu tento
vzťah vyjadriť ako vzájomnú vzťahovosť, napríklad v kresťanskom náboženstve,
medzi Božou epifániou a ľudským videním, medzi Božím slovom
a ľudským počúvaním. Pretože podľa presvedčenia náboženského človeka,
môže iba Bohom osvietené oko zachytiť skutočnosť Boha a iba Bohom
otvorené ucho zachytiť jeho slovo. Takto je fenomenologická redukcia
použiteľná náboženskému vedomiu ako varovanie pred tendenciou vy-
33 Zdroj: SCHAEFFLER, R.: Filosofie náboženství, 2003, s. 78 – 79.
178