Theologos 2/2012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 2/2012 | ŠTÚDIE
množinu súcien, v prípade ktorých je nutné aby boli (eas esse sit necesse
simpliciter); takýto modus bytia neodporuje zmyslu (princípu) stvorenia.
Súcna stojace v hierarchii stvorenia bližšie k Bohu majú špecifický spôsob
bytia – nie je v nich možnosť nebytia; tieto súcna sú nevyhnutné z dôvodu
vytvorenia dokonalého a úplneho poriadku vecí.
Vôľa Boha podľa Akvinského nemá príčinu – nullo modo voluntas
Dei causam habet. Tomáš sa v tomto bode odvoláva na Augustína. Podobne
sa Akvinský nedomnieva, že všetko čo Boh chce, sa uskutoční
nutne. K dokonalosti plánu patria súcna uskutočnené nutne i náhodne.
Boh stvoril dvojaké druhy príčin – príčiny pôsobiace bezchybne (bez deficientného
momentu), ktorých účinky sú nutné. Ďalším druhom sú príčiny,
ktorých účinky nastávajú kontingentne (príčiny defektívne). 12 „Účinky
chcené od Boha nastávajú kontingentne nie preto, že ich najbližšie príčiny
sú kontingentné, ale pretože Boh chcel aby nastali kontingentne, pripravil
k nim kontingentné príčiny.“ 13 Tomáš dôsledne diferencuje najbližšie
kontingentné príčiny a nutné všeobecnejšie príčiny (napr. Slnko a jeho
pohyb), až po prvú najuniverzálnejšiu príčinu. Ako je zrejmé, za všetkým
dianím je jedine vôľa Boha. Tomáš jasne stavia pred nevyhnutné príčiny
(napr. Slnko) zásadne iný modus nevyhnutnosti a súčasne vôle. Týmto nevyhnutne
pôsobiacim príčinám predchádza a zakladá ich iná príčina – príčina
s nevyhnutným poznaním pôsobiaca kontingentne. Boh sa vymyká
všetkému uvažo vaniu o konečných príčinách. Kreácia je radikálne odlišný
spôsob vytvárania a pôsobenia ako vnútrosvetská kauzalita. 14
V 14. otázke Teologickej sumy Tomáš pojednáva o Božom poznaní
budúceho kontingentného diania. O kontingentnom môžeme uvažovať
dvojakým spôsobom: tak ako je samo v sebe, pokiaľ je uskutočnené (in
seipso, secundum quod iam actu est). V tomto zmysle vlastne už nie je budúce,
ale skôr prítomné, už zrealizované, vymedzené k jednému (determiitaque
quod, si rerum creatarum universitas consideretur prout sunt a primo principio,
iveniuntur dependere ex voluntate, non ex necessitate principii, nisi necessitate suppositionis,
sicut dictum est.
12 AKVINSKÝ, T.: Summa Theologiae. In: S. Thomae de Aquino opera omnia. www.corpusthomisticum.org/iopera.html
a AKVINSKÝ, T.: Theologická suma. Prel. E. Soukup,
zv. I-VI. Olomouc : Krystal, 1937 (ďalej Sth). Sth I q. 19 a.8 co. Et ideo quibusdam
effectibus aptavit causas necessarias, quae deficere non possunt, ex quibus effectus de
necessitate proveniunt, quibusdam autem aptavit causas contingentes defectibiles, ex
quibus effectus contingenter eveniunt. Non igitur propterea effectus voliti a Deo, eveniunt
contingenter, quia causae proximae sunt contingentes, sed propterea quia Deus
voluit eos contingenter evenire, contingentes causas ad eos praeparavit.
13 Sth I q. 19 a.8 co.
14 Porov. VAŠEK, M.: Kontingencia, vedenie, moc, podľa Parížskych prednášok Dunsa
Scota. In: CHABADA, M., VOLEK, P. (et al.): Podoby recepcie aristotelizmu v stredovekom
myslení. Ružomberok : Verbum, 2011, s. 97-99.
51