Theologos 2/2012 - Prešovská univerzita v Prešove

Radovan Šoltés
nov v im vlastnej intencionalite. Môžeme to popísať v piatich štrukturálnych
bodoch:
1. Terminologický aparát – Popis a klasifikácia náboženských fenoménov
predpokladá najprv pomenovanie náboženských skutočností,
objektov, úkonov, ich skupín a pod. vo vnútri jedného náboženského systému.
Pomenovanie sa uskutoční religionistickou terminológiou. Aplikovaný
pojmový aparát pritom nemusí vychádzať z filozofickej alebo priamo
fenomenologickej oblasti, ale sa môže opierať aj o literárne, literárnovedecké,
či umeleckovedecké kontexty. Dôležité je, aby tieto termíny boli
aplikovateľné na rôzne náboženstva.
2. Aplikácia termínov – Pomenovaný náboženský fenomén sa zaradzuje
do náboženského skúsenostného horizontu. Tu je dôležité dodržať
fenomenologický predpoklad, že skúsenostné horizonty rôznych náboženstiev
sú pre dotyčný fenomén (náboženský jav) zameniteľné. To znamená,
že ten istý fenomén je možné odhaľovať v rôznych náboženstvách.
Typickým príkladom je fenomén obeti.
3. Popis a klasifikácia – Tretí stupeň hovorí o popise a klasifikácii
náboženských fenoménov, a to ako náboženských objektov (napr. pojem
„oltár“ sa popisuje a porovnáva z vonkajších hľadísk i podľa vnútorných,
t.j. účelových charakteristík), tak aj náboženských aktov (napr. úkon
nazvaný „obetovanie“ sa popisuje a porovnáva z hľadiska svojej funkcie
v tom–ktorom náboženstve). Z pohľadu filozofickej fenomenológie tomuto
stupňu zodpovedá pojem epoché (vyzátvorkovanie).
4. Usporadúvanie fenoménov – Tento stupeň je východiskom pre
tvorbu typov náboženských javov a v náväznosti na to pre typológiu náboženstva.
Vytváranie náboženských typov sa uskutočňuje tým, že jednotlivé
fenomény usporadúvame do určitého systému podľa nejakej ústrednej
kategórie, ktorá je kritériom zachytenie náboženského fenoménu a jeho
„funkčnosti“ (napr. takouto kategóriou by bola svätosť). Typológia náboženstva
vychádza z pojmov, ktorými popisujeme náboženské typy. Potom
môžeme rozlišovať napr. náboženstvá kmeňové, národné, prorocké
a mystické, polyetistické alebo monoteistické a pod. Typológia náboženstva
tak predstavuje vonkajší pohľad na svet náboženstva, v ktorom môžeme
pozorovať určitú pravidelnosť alebo zákonitosť. Typológia náboženstva
však nie je synonymom pre fenomenológiu náboženstva, pretože jej
chýba prístup k zachyteniu podstaty vecne a javovo príbuzných náboženských
fenoménov. Je to samostatná religionistická disciplína, ktorá rozvíja
popisnú stránku fenomenológie.
5. Porozumenie – Posledný aspekt je súhrnným výsledkom predchádzajúcich
štyroch krokov. Vo fenomenológii náboženstva ide o odhalenie
podstaty druhovo totožných náboženských fenoménov v ich vlastnej ná-
176