Theologos 2/2012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 2/2012 | ŠTÚDIE
službu, druhým je manželská vernosť a tretím je nerozlučiteľnosť manželstva,
ktorá predstavuje nerozlučiteľné spojenie Krista a Cirkvi. V súčasnosti
môžeme (popri iných) rozlíšiť tri základné funkcie rodiny:
1. rodina je primárna hospodárska jednotka – každodenne sa totiž
stará o výživu, odievanie a bývanie jej členov, pričom na spoločnom
dobre rodiny sa zúčastňujú všetci jej členovia v závislosti
od veku, príjmov, funkcií v rodine;
2. rodina je primárna výchovná inštitúcia – práve v nej sa človek
bytostne stretáva so základnou bunkou a najmenšou funkčnou
jednotkou spoločnosti; v nej sa učí takpovediac fungovať pre väčšiu
spoločnosť, v ktorej sa stretávajú mnohé rodiny, učí sa spoznávať
základné sociálne vzťahy a mechanizmy;
3. rodina je primárne spirituálne a duchovné spoločenstvo – práve
rodina dáva novému jedincovi ako prvá pocítiť lásku, dôveru, úctu
a rešpekt, zdieľanie nemateriálneho a stretnutie sa so spirituálnym;
poskytuje pocit bezpečia a priestor pre objavovanie niečoho, čo je
nad človekom – spirituálna. 11
Kríza rodiny – kríza jednotlivca
Veľkým paradoxom dnešnej doby je, že napriek uvedomeniu si podstatného
významu rodiny, práve ona sa ocitá vo veľkej kríze. Ján Pavol II.
sústavne upozorňoval na stále hlbší prepad hodnoty rodiny, ktorý rastie
úmerne k silnejúcemu konzumnému životnému štýlu prevažne vo vyspelých
krajinách sveta. So stále väčšmi postupujúcou krízou rodiny zákonite
prichádza kríza človeka, ktorého dôstojnosť je sústavne potlačovaná, likvidovaná
kvôli prospechu, profitu iného, aj pre egoizmus jednotlivcov. Kríza
človeka sa prenáša do jeho okolia, teda do spoločnosti. Takto sa vytvára
cyklus problémov, ktoré sa sústavne opakujú, stále viac nabaľujú a kríza
sa prehlbuje. Dalo by sa jednoducho, schématicky, povedať, že:
kríza rodiny = kríza jednotlivca = kríza spoločnosti
V čase krízy jednotlivca, rodiny alebo spoločnosti, kedy nastávajú hraničné
situácie, je medzi prvými narušená dôstojnosť človeka.
Dôstojnosť človeka
Dôstojnosť človeka, osobná dôstojnosť človeka, to je najcennejšie
bohatstvo, ktoré človek vlastní. Podľa Jána Pavla II. „krása dôstojnosti človeka
sa plne prejavuje, keď uvážime pôvod a jeho cieľové zameranie:
stvorený Bohom na Boží obraz a podobu, vykúpený drahocennou Krvou
Kristovou je človek povolaný, aby bol „Božím dieťaťom v Synovi“ a živým
chrámom Svätého Ducha. Je povolaný k večnému životu v oblažujúcom
11 Porov. PESCHKE, K-H.: Křesťanská etika. Praha 2004, s.477-479.
237