Theologos 2/2012 - Prešovská univerzita v Prešove

Radovan Šoltés
a existujúcim svetom. Ako si však môžeme byť istí zhodou medzi naším
poznaním a poznaným predmetom? Ako hovorí Husserl: „Odkiaľ ja ako
poznávajúci subjekt viem a môžem vôbec spoľahlivo vedieť, že tieto moje
poznávajúce akty nie sú iba moje zážitky, ale že je tiež to, čo tieto akty
poznávajú, že je vôbec niečo také, čo je možné položiť pred poznanie ako
jeho objekt?“ 8 Takto sa dostávame k problému objektivity nášho poznania,
na ktorý poukázali už novovekí myslitelia – Ako je možné hovoriť o objektoch,
ktoré sú nezávisle na našom subjektívnom nazeraní?
Husserl sa snažil objaviť spoľahlivý prístup k poznaniu sveta a samotnej
podstaty vecí, ktorý je vyjadrený v hesle „späť k veciam samým“.
To znamená vrátiť sa k počiatkom, koreňom, z ktorých vychádzali vedecké
konštrukcie sveta, ale aj k zmapovaniu samotnej subjektivity človeka,
ktorá je vstupnou bránou ku vzťahom so sebou, druhými aj so svetom
a nakoniec zamerať sa na „znovuobjavenie zmyslu, ktorý má tento svet
(svet objektívnej reality) pre všetkých“ 9 , a to už pred každou filozofiou, či
vedeckým prístupom.
Môžeme to urobiť jasným nahliadnutím na to, čo skúmame. Nie je to
však vôbec jednoduché. Náš svet je vždy svet, ktorý je nejakým spôsobom
interpretovaný. Teda náš prístup k svetu a naše vnímanie sveta je vždy
sprostredkované (jazykom, kultúrou, vedeckým prístupom atď.). Naše videnie
sveta je vždy už do istej miery ovplyvňované tým, čo vieme a tak sa
vždy pohybujeme už v určitom výkladovom rámci. 10 Husserl v tomto bode
prirovnáva našu situáciu k obrazu sedliaka a jeho dvora („hof“). Všetko,
čo chcem pochopiť, vzťahujem k tomu, čo mi je už známe, čo mi je také
dôverné ako môj najbližší svet – moje okolie. Podobne, ako je samozrejmý
pre sedliaka dvor, v ktorom sa suverénne pohybuje, lebo v ňom pozná
každú maličkosť. Každá vec má svoje miesto, vie ju nájsť a pomenovať.
To vytvára istý „horizont“ – životný obzor nášho poznania. 11 Význam horizontov
natoľko ovplyvnil hermeneutické myslenie, že po Husserlovi sa
o to opierajú všetci myslitelia.
Preto Husserl radí (aj svojím žiakom): „Ísť k veciam a pýtať sa ich na to,
čo ony samé hovoria, a tak dosiahnuť istotu, ktorá vôbec nevyplýva z predchádzajúcej
osvojenej teórie ani z prijatých a neoverených názorov.“ 12 Preto
sa fenomenológ bude snažiť zaujať špecifický postoj, ktorý nemá ambície
vykladať svet na základe hotových, vopred daných funkčných konceptuálnych
systémov, zaužívaných schém myslenia a vysvetlení, či očakávaní
8 HUSSERL, E.: Idea fenomenologie, 2001, s. 27.
9 CEKOTOVÁ, M.: Edita Steinová a fenomenologická tradice, 1996, s. 23.
10 Porov. PETŘÍČEK, M.: Úvod do současné filosofie, 1997, s. 21 – 22.
11 Porov. KAĽATA, D.: Hermeneutika. Bratislava : Aloisianum, 1998, s. 15.
12 CEKOTOVÁ, M.: Edita Steinová a fenomenologická tradice, 1996, s. 24.
168