Theologos 2/2012 - Prešovská univerzita v Prešove

MARTIN VAŠEK
natum ad unum); nejestvuje v ňom predchádzajúce určenie náhodného
k dvom možnostiam. Z týchto dôvodov podlieha istému poznaniu. V druhom
zmysle sa chápe kontingentné vo vzťahu k príčine (resp. tak ako je
vo svojej príčine). Je kontingentným v plnom slova zmysle – budúcim,
náhodným, nedeterminovaným k jednému, čo znemožňuje isté poznanie
(non ha bet de eo nisi coniecturalem cognitionem). Boh pozná všetko
kontingentné v jeho príčinách a tiež v jeho uskutočnení; ide pritom o simultánne,
nie sukcesívne poznanie z dôvodu jeho večnosti. V odpovedi
ad primum Akvinský hovorí o nutnosti prvej príčiny a o účinkoch, ktoré
sú náhodné na základe pôsobenia ich najbližších náhodných príčin (napr.
klíčenie rastliny je kontingentné z najbližšej príčiny, i keď pohyb slnka,
ktoré je prvou príči nou je nutný). Tomáš uzatvára: Bohom poznané skutočnosti
sú z najbližších príčin kontin gentné, napriek tomu, že jeho poznanie,
ktoré je causa prima je nevyhnutné. Nevyhnutnosť Božieho vedenia
neimplikuje nutnosť ním poznaných skutočností. 15
V spise De substantiis separatiis Tomáš vymedzuje prozreteľnosť nasledovne:
„povaha prozreteľnosti spočíva v tom, že ten, kto poznáva, určí
usporiadanie vo veciach, ktoré sú jeho prozreteľnosti podriadené.“ 16 Všetko
vo svete je uporiadané tým najlepším spôsobom, pretože závisí na najvyššom
Dobre. Usporiadanie sveta je esenciálne a nie akcidentálne, pretože
tento spôsob usporiadania je lepší a dokonalejší. K tomuto spôsobu
usporiadania prináleží starosť a prozreteľnosť aj o úplne posledné veci.
Pokiaľ by sa zámer prvého pohybujúceho týkal iba druhého pohybujúceho
(sekundárnej príčiny), ostatné súcna by prvej príčine neboli podriadené
a boli by mimo dosahu jej pôsobenia. Druhá príčina by síce pôsobila
na ďalšiu, no takýto typ následného usporiadania by bol iba akcidentálny.
Pokiaľ by sme Bohu neprisúdili prozreteľnosť, celý svet by bol podriadený
náhode. V prozreteľnosti Akvinský rozlišuje plán a vykonávanie plánu
(dispositio et dispositorum executio). Božia prozreteľnosť svoj plán uskutočňuje
mnohými spôsobmi, prostredníctvom mnohých príčin. Medzi ne
patria i duchovné, separované substancie, t.j. anjeli, ktorých anjelský učiteľ
nazýva „všeobecní vykonávatelia Božej prozreteľnosti“. 17
Akvinský pripomína postoj epikurejcov, ktorí prozreteľnosť odmietali
a zastávali náhodné dianie vo svete. Podľa iného názoru sa prozreteľnosť
vzťahuje iba na neporušiteľné stvorenia (incorruptibilia) a netýka sa poru-
15 Sth I q. 14 a.13 co., ad 1
16 De substantiis separatiis 15, 143 In hoc autem ratio providentiae consistit quod ab
aliquo intelligente statuatur ordo in rebus quae eius providentiae subsunt: necesse est
igitur omnia divinae providentiae subiacere.
17 De substantiis separatiis 15, 146
52