Theologos 2/2012 - Prešovská univerzita v Prešove

MARTIN VAŠEK
(ponecháva) nám samým, následkom čoho je človek pánom seba, koná
iba vlastnú vôľu a uzatvára sa do väzenia vlastných rozhodnutí. Aj podľa
Bartha predestinácia neobmedzuje zodpovednosť a slobodu človeka. 9
Podľa Romana Guardiniho tak ako aj iné myšlienky, zosvetštela aj
myšlienka na Prozreteľnosť, získala neurčitý a v niektorých prípadoch falošný
zmysel. Guardini ukazuje niekoľko typov chápania prozreteľnosti
a následne ich konfrontuje s kresťanským výkladom. Biblický pojem prozreteľnosti
sa nedá stotožniť s „prozreteľnosťou“ chápanou ako štruktúra
poriadku bytia, ako zmyslel a sila pochádzajúca z božstva, na ktoré človek
spolieha a verí mu. V prírode sa tak všetko deje podľa nutných zákonov
a poznateľných pravidiel. Poriadok bytia a diania sa mu javia ako rôzne
formy úctyhodnej, zmysluplnej moci, ktorá zostáva nepriehľadná. V tejto
predstave spočíva ťažisko v univerzálnom poriadku, za ktorým stojí božské
Jedno. Táto predstava môže nadobudnúť aj iný charakter – keď sa
ťažisko posúva do človeka samotného. Človek už navrhuje svoje plány,
utvára život a zodpovedá za seba. Jestvuje však i prístup, keď človek už
neverí vo večný poriadok trvajúci osebe, ale iba v chaotické sily, ktoré
musia byť usporiadané vôľou. Existuje iba toľko „poriadkov“, koľko ich
človek dokáže vytvoriť. Z prozreteľnosti sa tu stáva niečo iné – neznamená
už nič objektívne. Bytie nie je prozreteľné, prozreteľnosť spočíva len
v jasnozrivosti a plánovaní človeka. Na pozadí týchto výkladov uvažuje
Guardini o špecifikách biblického posolstva o prozreteľnosti. 10
Prozreteľnosť a osud v myslení Tomáša Akvinského
Tomáš Akvinský nemohol spochybniť jestvovanie Božej prozreteľnosti;
Biblia jasne vypovedá o Bohu, ktorý všetko riadi prozreteľnosťou.
Mohlo by sa však zdať, že nie všetko jestvujúce jej bude podriadené, pretože
by sa tým spochybnila náhoda a osud. Všeobecná mienka však náhodné
dianie a pôsobenie osudu akceptuje. Okrem toho sa otázka dotýka
zvlášť závažného problému zla – ak jestvuje Boh riadiaci všetko prozreteľnosťou,
aká je príčina zla? Taktiež ak by jestvovala prozreteľnosť, mohol
by byť človek v správe svojich vlastných vecí ponechaný na seba, bol by
ešte slobodný, alebo determinovaný?
Pochopiť prozreteľnosť znamená pýtať sa na podstatu Boha. Musíme
pripomenúť, že Akvinský vždy zdôrazňoval slobodné pôsobenia Boha,
kontingenciu v stvorení a súčasne nutnosť objavujúcu sa vo veciach. Prvým
základom vecí je vôľa Boha, nie nutnosť. 11 Anjelský učiteľ ale nevylučuje
9 Tamže, s. 117-154.
10 Porov. GUARDINI, R.: Svět a osoba. Svitavy : Trinitas, 2005, s. 145-166.
11 Tomáš Akvinský : Summa contra gentiles In: S. Thomae de Aquino opera omnia. www.
corpusthomisticum.org/iopera.html (ďalej Scg) Scg lib. 2 cap. 30 n. 7 Sciendum est
50