Theologos 2/2012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 2/2012 | ŠTÚDIE
Úvod
Problematika prozreteľnosti a predestinácie patrí medzi najzložitejšie
časti kresťanského učenia. Ak je všetko vo svete predurčené, môže sa zdať,
že slobodná voľba človeka je popretá, podlieha nutnosti a determinizmu.
Nutnou podmienkou slobody rozhodovania a konania je náhodnosť,
kontingencia. Teologický determinizmus hovorí o ľudskom konaní, ktoré
je v istom zmysle nutné. Presvedčenie o nezlučiteľnosti slobody a determinizmu
sa nazýva „inkompatibilizmus“. Ako ukazuje P. Dvořák, jestvujú
i teórie kompatibilistické, ktoré kontingenciu a nedeterminovanosť konania
nepokladajú za nutnú podmienku slobody a kladú väčší dôraz napr.
na spontánnosť jednania. Argumenty v prospech teologického determinizmu
vychádzajú z Božej vševedúcnosti a Božej univerzálnej kauzality,
t.j. z toho, že Boh je chápaný ako účinná príčina, na ktorej všetko závisí. 1
V Pavlových listoch Rimanom (8, 29-30; 9, 1-33) a Efezanom (1, 1-14)
nachádzame výpovede o Božom povolaní a vyvolení, ktoré sa udialo pred
stvorením sveta. Boh podľa svoje milostivej vôle predurčuje tých, ktorí
sa stávajú jeho synmi a koná všetko podľa zámeru svojej vôle. Predovšetkým
na tieto pasáže odkazovali kresťanskí autori v obhajobe Božieho
predurčenia. Ako je známe z dejín filozofie a teológie, kresťanská náuka
o predurčení a prozreteľnosti prešla svojimi dejinami a nevyhla sa pritom
diferencovaným výkladom, omylom a dezinterpretáciám učenia sv. Pavla.
V mojom príspevku približujem Tomášov pohľad na uvedenú problematiku.
Tomáš nie je autorom, ktorý v tomto bode vypracoval zložitú,
rozpornú a nejasnú teóriu tak ako Augustín. Vo svojom učení sa kriticky
stavia voči antickým predstavám prozreteľnosti a nadväzuje predovšetkým
na Augustínovu a Boethiovu koncepciu.
Chápanie prozreteľnosti a predestinácie v kresťanskom myslení.
Krátka historická poznámka
Najvýraznejšou osobnosťou, ktorá sa zaoberala problematikou vzťahu
Božej prozreteľnosti a ľudskej slobodnej vôle bol Aurélius Augustín. Jeho
teória je považovaná za zložitú, rozpornú, či logicky inkonzistentnú. Augustín
rozhodne zastával a obhajoval slobodu rozhodovania i napriek Božej
prozreteľnosti a predurčeniu, jeho konečné riešenie však obsahovalo
niektoré prísne vyjadrenia týkajúce sa predurčenia a milosti, ktoré neboli
Cirkvou akceptované. Prijaté bolo jadro, podstata jeho učenia, ktorá zostáva
v platnosti dodnes. Môžeme prijať Augustínove tézy: milosť je daná
bez prípravy zo strany človeka a Boh dokáže zmeniť jeho vôľu. Možno akceptovať
i tvrdenie, že je darom Boha, keď človek „prosí, túži, hľadá, klo-
1 DVOŘÁK, P.: Modality a teologický determinizmus. In: DVOŘÁK, P., PEROUTKA, D.,
TOMALA, O.,: Modality v analytické metafyzice. Praha : Filosofia, 2010, s. 79-80.
47