Theologos 2/2012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 2/2012 | ŠTÚDIE
hľadávať Božiu skutočnosť, ako „transcendentné bytie osebe“ mimo jeho
„epifániu pre nás.“
Pre religionistu to znamená, že predmety, ktoré patria do zvláštneho
náboženského „regiónu“, nie je možné objaviť bez odhalenia ich vzťahu
ku špecificky náboženskému, „základnému druhu pôvodne daného vedomia“.
Teda, že danosť náboženských predmetov, je ich danosťou pre
náboženský akt. Evidencia, s ktorou sú tieto náboženské predmety dané
náboženskému aktu je pôvodná a neodvoditeľná z iných evidencií. Chcieť
založiť náboženskú evidenciu na iných evidenciách, napríklad na istotách
vedeckého alebo náboženského poznania, by bolo rovnako nezmyselné
ako pokúšať sa uistiť o existencii tónov najprv nejakým neakustickým
spôsobom skôr, než sme ich mohli počuť, alebo dokázať existenciu farieb
skôr, než ich je možné vidieť. Takto nie je možné dokázať ani existenciu
Boha alebo vyvrátiť vieru pomocou vedy alebo metafyziky. Ako hovorí aj
Eliade: „Náboženský fenomén môže byť poznaný ako taký iba ak je uchopený
v jeho vlastnej rovine, t.j. ak je študovaný ako niečo náboženského.
Pokúšať sa uchopiť podstatu takéhoto fenoménu pomocou fyziológie, psychológie,
sociológie, ekonómie, lingvistiky, umenia atď. znamená zradzovať
ho; prehliadnuť práve to, čo je na ňom jedinečné a neredukovateľné
– čo je možné nazvať sakrálnym charakterom.“ 34
Religionisti, ktorí chcú popísať štruktúru náboženského aktu a zároveň
druh bytia a danosti náboženských predmetov, vidia možnosti, ako
využiť Husserlov program pre rozvinutie regionálnych fenomenológii
zo všeobecnej fenomenológie. Religionisti a filozofi náboženstva sa však
napriek využitiu fenomenológie, necítia byť Husserlovým prístupom normatívne
zviazaní, ale preverujú túto metódu, či a nakoľko dokáže sústrediť
pozornosť na špecifickosť hierofanií, zabrániť nesprávnym alternatívam
výkladu a uľahčiť porozumenie zvláštnostiam hierofanií, ktoré sa javia ako
ťažko pochopiteľné. Avšak rovnako, ako vo filozofickej fenomenológii, je
potrebné i vo fenomenologických výskumoch náboženstiev rešpektovať
určité náležitosti, iba ktorých spĺňanie môže bádateľa priviesť k pochopeniu
podstaty náboženského javu.
2.2 Hranice metodologického prístupu fenomenológie náboženstva
Fenomenológia je špecifický spôsob pýtania sa. Jej úloha spočíva
v odhaľovaní súvislosti medzi štruktúrou náboženských aktov (noésis)
a druhom predmetov (noéma), ktoré sa odhaľujú. Fenomenológia náboženstva
skúma náboženský akt s ohľadom na jeho špecifickú zameranosť
a zmysel; náboženský predmet s ohľadom na jeho špecifický spôsob, akým
34 ELIADE, M.: Patterns in Comparative Religion. New York : Meridian Books, 1963, s. xiii.
179