Theologos 2/2012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 2/2012 | ŠTÚDIE
vzťahujeme vôľou k cieľu, alebo či volíme prostriedky na dosiahnutie tohto
cieľa, činíme tak na základe jednej schopnosti avšak rôznymi úkonmi.
Ak budeme na túto paralelu hľadieť nie izolovane, ale dáme ju do súvisu
(pojítkom, ktoré umožňuje tento súvis je použitý termín „intellectus“
na oboch, nižšie uvedených miestach STh) s inou časťou STh ukáže sa jedna
nejasnosť. Pri porovnaní dvoch pasáží STh opisujúcich činnosť (pozíciu)
rozumu v spojitosti s vôľou sa, podľa môjho názoru, objaví jeden
problém. Tým prvým miestom je (A) STh I q. 82 a. 2 kde Tomáš vysvetľuje,
či vôľa všetko čo chce, chce nutne. V korpuse uvádza, že niektoré výroky
sú nutné a majú nutnú súvislosť s prvými princípmi. Tak je to napr. pri
dokázateľných záveroch. Ak ich popierame, súčasne popierame aj prvé
princípy. S týmito závermi prejavuje rozum (intellectus) nutne súhlas, akonáhle
spozná deduktívnym dôkazom nutnú súvislosť záverov s princípmi.
Ale skôr než rozum spozná pomocou dôkazu túto nutnú súvislosť, jeho
súhlas nie je nutný. 22 Tým druhým miestom je (B) STh I q. 83 a. 4, kde
Tomáš použil vyššie spomenutú paralelu: ako sa má intellectus k ratio,
tak sa má vôľa k slobodnému rozhodovaniu. Pre vyjasnenie terminológie,
hneď na to, je zo strany Tomáša ešte dodané, že intelligere (rozumieť,
chápať) znamená jednoduché pojatie nejakej veci, preto sa chápanými
nazývajú princípy, ktoré sú chápané samy sebou bez porovnávania. Ratiocinari
(usudzovať) potom znamená prejsť od jedného k poznaniu druhého,
usudzujeme vlastne o záveroch, ktoré sa poznávajú z princípov. 23 Ak
sa pozrieme súčasne na miesta (A) a (B) objaví sa problém s intelektom
(intellectus). Tento problém spočíva v nejasnosti postavenia intelektu.
Na jednej strane sa v pasáži (A) píše o intelekte ako o tom, čo poznáva
deduktívnym dôkazom nutnú súvislosť záverov s princípmi, kým na strane
druhej, v pasáži (B) sa píše o intelligere ako o jednoduchom pojatí nejakej
veci, bez porovnávania. Ak by sme chceli použiť terminológiu, tak ako ju
Tomáš podal v časti (B), tak by sme, nazdávam sa, mali použiť v časti (A)
namiesto termínu intellectus, termín ratio. V časti (A) sa intellectus týka
záverov a ich nutnej súvislosti s princípmi, v časti (B) sa ale pri záveroch
hovorí o ratio a intellectus sa týka iba samotných princípov.
Zoznam použitej literatúry
Aristotelés: Etika Nikomachova
Tomáš Akvisnký: Summa Theologiae, Pars prima Summa Contra Gentiles
KENNY, A.: Aquinas on mind, české vydanie, Krystal OP, 1997
DE VRIES, J.: Základní pojmy scholastiky, Praha, 1998
eiusdem virtutis est quiescere et moveri. Unde etiam eiusdem potentiae est velle et
eligere. Et propter hoc voluntas et liberum arbitrium non sunt duae potentiae, sed una.
22 pozri pozn. 16
23 pozri pozn. 44, 45
251