Theologos 2/2012 - Prešovská univerzita v Prešove

PETER VANSAČ
Všeobecne sa dá povedať, že kresťania prijali platónsky a aristotelovský
pojem prirodzenosti. Keď sa Platón snažil definovať prirodzenosť duše,
určil výraz prirodzenosť ako schopnosť, ktorú dostala nejaká vec jednať
a podliehať vplyvu. Aristotelovská definícia ide po tejto línii. Tento význam
odpovedá filologickému pôvodu slov: grécke physis a latinské natura,
predpokladajú rast, vznik, zrodenie. Prirodzenosť je princíp (arche)
dynamizmu, ktorý je vo veciach, zatiaľ čo umenie (techne) je sila pôsobiaca
z vonku. Prirodzenosť je to čo zasial Boh, človek ju len vzdeláva. Prirodzenosť
je veľká vnútorná sila. Z toho vyplýva, že človeku je prirodzené
(kata physin) každé skutočné dobro: láska, viera, čnosti a naopak zlo,
hriech, zlé myšlienky vášne, to všetko je protiprirodzené (para physin). 9
Katechizmus katolíckej cirkvi pre mladých hovorí o sociálnom charaktere
prirodzeného zákona takto: „Človeku hovorí, aké sú jeho základné
práva a povinnosti, a vytvára tak vlastný základ pre spolužitie v rodine,
spoločnosti a štáte“. 10
Z definície sociálnej náuky cirkvi vyplýva, že Cirkev aplikuje kresťanské
normy viery na spoločenské vzťahy a výsledkom je súhrn princípov
myslenia, kritérií hodnotenia a smerníc konania, ktorých cieľom je ľudskejšia
spoločnosť. 11 Jedným z princípov morálky je náuka o prirodzenom
mravnom zákone. Na túto náuku sa odvolávajú pápeži v sociálnych encyklikách,
v ktorých sa snažia dať odpoveď na spoločenské, ekonomické,
politické, hospodárske problémy tej ktorej doby.
Encyklika Leva XIII. Rerum novarum
Lev XIII. vo svojej encyklike reaguje na spoločenskú situáciu, vtedajšej
doby. Okrem iného začala sa šíriť myšlienka kolektivizácie, kde ako
píše pápež, socialisti rozdúchavali v chudobných nenávisť voči bohatým,
dožadovali sa zrušiť vlastníctvo a z jednotlivých majetkov urobiť spoločné
vlastníctvo.
Lev XIII. na túto situáciu zrušiť súkromné vlastníctvo odpovedá vysvetľujúc,
že Boh dal zem, aby slúžila celému ľudstvu, ale v ničom sa
neprotiví právu na súkromné vlastníctvo. Hoci je zem rozdelená medzi
súkromníkov, ostáva stále v službe všetkým, lebo niet človeka, ktorý by
nedostaval potravu práve z nej. Kto nemá vlastné dobrá, nahrádza ich
svojou prácou. Súkromné vlastníctvo je v úplnom súlade s prirodzenosťou
človeka i s pokojným spoločenským spolužitím. Toto potvrdzuje prax
9 ŠPIDLÍK, T.: Spiritualita křesťanského Východu, Rím 1983, s. 82.
10 YOUCAT, KATECHIZMUS KATOLÍCKEJ CIRKVI PRE MLADÝCH, čl. 333.
11 KOŠČ, S.: Katolícka sociálna náuka, Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity
v Ružomberku, Ružomberok 2007, s. 8.
62