Theologos 2/2012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 2/2012 | ŠTÚDIE
Podľa Vattima, v situácii smrti Boha, keď si filozofia uvedomila, že už
nemôže s istotou pochopiť, čo je základom všetkých vecí, potom už nie
je filozofický ateizmus nevyhnutný. Len filozofia, ktorá si robí absolútne
nároky, môže považovať za nutné dokazovať nesprávnosť náboženskej
skúsenosti. V svetle našej postmodernej skúsenosti to znamená: pretože
už Boha nie je možné dokázať ako posledný základ všetkých vecí, ako
absolútnu metafyzickú štruktúru skutočnosti, je opäť možné v neho veriť. 8
Pravda, už to nie je Boh, akého sme poznali ako boha metafyzických konštrukcií
stredovekej scholastiky. Je to biblický Boh, Boh, ktorého poznáme
z Písma, Boh, ktorého moderná racionalistická a absolutistická metafyzika
zničiť nemohla a (z podstaty veci) ani zničiť nemôže. Fragmentácia
rozumu, ktorá je typická pre postmoderné myslenie, poskytuje človeku
otvorený priestor, z ktorého by cirkev mohla v budúcnosti hlásať svoje posolstvo
viery tak, aby sa toto posolstvo vyhlo (metafyzicky fundovanému)
zaplietaniu do ďalších rozporov. 9
Záver
Nádej na vytvorenie lepšej spoločnosti ako je tá, ktorú sme zdedili
po svojich predkoch, je rovnako dôležitá ako poznanie, prečo je spoločnosť,
v ktorej žijeme, taká aká je. Schopnosť predstaviť si takúto spoločnosť
je potom dôležitejšia ako argumenty, prečo to nejde. Cit k inému sa ukazuje
byť dôležitejší ako racionalita.
Ľudstvo vstúpilo do veku interpretácie, v ktorom pre myslenie dominujú
záujmy, ktoré nepatria výhradne ani vede, ani filozofii, ani náboženstvu.
Prechod od historickej zasadenosti do postavenia mimo dejiny
je znemožnený dejinnosťou samotného jazyka, ktorý sa rozvíja na pôde
interpretácie. Vážnosť, ktorú v dejinách prikladáme Bohu, nemôže na základe
dekonštruktivistického gesta filozofie zmiznúť, a preto by sme mali jej
dejinný vplyv prijať s patričnou iróniou a vždy opäť sa ňou zaoberať. Pokiaľ
pravdu nemôžeme nachádzať na úrovni faktov, ale výhradne na úrovni
tvrdení, zodpovedá to kultúrnemu spojeniu, v ktorom splýva koniec
tradičnej metafyziky s dialógom medzi prírodnými a humanitnými vedami,
ateizmom a teizmom. Priestorom pre tento dialóg je jazyk.
Veciam môžeme rozumieť tým lepšie, čím viac o nich dokážeme povedať.
Prijať neodmysliteľne nestabilný, mnohoznačný a k nepochopiteľnej
rozmanitosti smerujúci stav spojený s naším bytím smerujúcim k dife-
8 Porov. VATTIMO, G.: After Christianity. New York: Columbia University Press 2002, s.
5 - 6.
9 Porov. BACZYŃSKI, A.: Źycie w trybie standby. Duszpasterstwo v dobie dyktatury
In ter netu. In: Studia Socialia Cracoviensia. Kraków : Unwersytet papieski jana Pawla II.
W Krakove, 2010. s. 127 – 138. ISBN 2080-6604.
119