Theologos 2/2012 - Prešovská univerzita v Prešove

Veronika Liptáková
nené. 9 V komunikácii, či už písomnej alebo ústnej sú základnou jednotkou
sú výrazy – slová, ale najmä výroky, teda vety použité v prejave. Pri
ich skúmaní môžeme rozlíšiť ich gramatickú a lexikálnu stránku, ale tiež
ich pragmatiku. Pragmatika je teda zámer, s ktorým bola určitá veta, výrok
vyslovený alebo zapísaný. Ide však o to, ako určité texty pôsobia. Niekedy
sa zámer, s ktorým bol istý výrok prednesený, nedá presne vyskúmať a ak
nemá potvrdenie od autora výroku, tak je to prakticky nemožné. Preto
môže skúmať ako daný výrok pôsobí na príjemcov. Z tohto môžeme vyvodiť
aký je zámer daného výroku. Je tu teda naznačený jasný vzťah medzi
výrazom (výrokom) a komunikantom (či už prijímateľom alebo vysielateľom),
čo spadá do roviny pragmatického skúmania. 10
Stručný prehľad dejín pragmatiky
Prvé náznaky prístupov charakteristických pre pragmatiku možno
zaznamenať už v antike, napríklad v Platónovom (428 – 347 pred Kristom)
diele Kratylos, kde označuje reč ako činnosť. 11 Augustín si ako jeden
z prvých v spise O učiteľovi, kde rozoberá situáciu a postup rozhovoru,
všimol jazykovú prax a rôzne typy výpovede. V období stredoveku
bola veda o znakoch obohatená predovšetkým o rozpracovanie symbolov.
Dôležitým obdobím vývoja pragmatickej lingvistiky bola 2. polovica
19. storočia. 12
Ešte pred vznikom lingvistickej pragmatiky sa často poukazovalo
na to, že reč treba skúmať v širokom kontexte činností, správania a situácií..
Najmä K. Bühler (1879 – 1963), rakúsky psychológ a filozof, zastával
mienku, že rečová činnosť je dej majúci istý cieľ. 13
O niečo neskôr zakladateľ modernej lingvistiky Ferdinand de Saussure
(1857 – 1913) zaviedol dôležité rozlíšenie medzi jazykom a rečou:
• jazyk (francúzsky langue) je viacvrstvový systém fonetiky, lexiky
a gramatiky, ktorý predstavuje súhrn možností, ktoré má hovoriaci
k dispozícii.
• reč (francúzsky parole) je súhrn aktuálnych prehovorov teda
praktických použití tohto systému, v novšej terminológii rečových
aktov.
9 Porov. DOLNÍK, J.: Všeobecná lingvistika: sémantika a pragmatika. Bratislava :
Filozofická fakulta Univerzity Komenského, 1993. s. 129.
10 Porov. POKORNÝ, P.: Hermeneutika jako teorie porozumění. Praha : Vyšehrad, 2005. s.
49 – 50.
11 Porov. PLATÓN: Kratylos. Praha : ISE, 1994. s. 5.
12 Porov. ČERNÝ, J. – HOLEŠ, J: Sémiotika. Praha : Portál, 2004. s. 23.
13 Porov. MISTRÍK, J. a kol.: Encyklopédia jazykovedy. Bratislava : Obzor, 1993. s. 333.
222