Theologos 2/2012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 2/2012 | ŠTÚDIE
budeme chápať v jeho vlastnom spôsobe bytia, teda, že ho budeme študovať
podľa merítka náboženského, pretože práve to merítko, cez ktoré
k problému pristupujeme, tvorí samotný jav. Nie je teda možné uchopiť
náboženský fenomén popisom z mimonáboženského prístupu. Nadväzujúc
na hegelovský prístup k posvätnému sa zdôrazňuje, že kto nevie,
že posvätné je väčšie než naše vedenie o ňom, ten o posvätnom nevie vôbec
nič. Neustále unikanie posvätného patrí k spôsobu, akým sa dáva. 36
Náboženstvo preto nemôže možnosť hierofanickej skúsenosti dedukovať
z vopred daných premís, ale musí o tejto skúsenosti rozprávať, pretože
hierofania je vždy nevynutitelná udalosť, vopred neodvoditelná zo žiadneho
princípu. Vychádza z rozhodnutia cudzej vôle a necháva posvätné,
aby sa zjavovalo ako moc vôle. Preto je podľa Eliadeho dôležitý aspekt sebainterpretácie
náboženstva, ktorej predstava svätosti ako podstaty, transformovanej
do rôznych fenoménov, umožňuje rozvíjať tézu o nedejinnom
počiatku, pôvode či zdroji všetkého svätého. 37
Samotný prístup k fenoménom a podstate, na ktorý odkazujú, však
nie je oslobodený od problémov týkajúcich sa jazykových, kultúrnych,
spoločenských a ďalších kontextov, ktoré sú vystavené interpretácii bádateľa.
Problém je nakoľko je možné hovoriť o korešpondencii medzi interpretáciou
a skutočným významom skúmaných objektov. Na tento problém,
v súvislosti s jazykom, poukázal napríklad Quine, ktorý zdôrazňuje,
že jazykové výrazy nepochybne „niečo“ označujú, avšak „čo“ to je, to nám
samé sprostredkovať nevedia. Vždy sa nachádzame v pozícii prekladateľa,
ktorého preklad má neurčitý charakter. Kľúčom k prekladu je isté „vciťovanie
sa“, ktoré nás vedie k lepšiemu pochopeniu. Je to však neustály
proces, ktorého úspešnosť posudzujeme na plynulosti konverzácie a efektivite
vyjednávania. 38
Terry Alliband, preto zdôrazňuje, že podľa neho sa „Eliade mýli, keď si
myslí, že je schopný primerane interpretovať mentálny a emocionálny svet
ľudí na základe literárnych fragmentov a roztrúsených archeologických
nálezov. Vieme, že ani priamy pobyt v exotických kultúrach neodstráni
problémy spojené s prenikaním do konkrétnych jazykových štruktúr k výpovediam
presvedčivej a definitívne „substančnej“ povahy.“ 39
Gerardus van der Leeuw poukazuje na problémy, ktoré sa týkajú istej
antinómie medzi hľadaním podstaty, ktorá sa ukrýva a jej možnosťou odhalenia.
Ako je totiž možné hovoriť o niečom, čo je ukryté? Na jednej strane
36 Porov. SCHAEFFLER, R.: Filosofie náboženství, 2003, s. 89.
37 Porov. HORYNA, B.: Úvod do religionistiky, 1994, s. 111 – 112.
38 Porov. QUINE, W. V. O.: Hledáni pravdy. In BLECHA, I.: Filosofická čítanka. Olomouc
: Nakladatelství Olomouc s.r.o., 2000, s. 254 – 255.
39 ALLIBAND, T.: Skúmanie štruktúry posvätna. In: Kritika & Kontext, roč. 3, 1998, č. 1, s.
49.
181