Theologos 2/2012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 2/2012 | ŠTÚDIE
stoja tu názorne, nehovoríme o nich vo vágnych náznakoch, v prázdnych
mieneniach, ale ich nazeráme a nazerajúc ich môžeme uzrieť ich podstatu,
ich konštitúciu, ich imanentný charakter a našu reč potom jednoducho
primeriavame tomu, čo je nazreté v plnej jasnosti.“ 3
1.1 Problém exaktných vied
Druhý problém, s ktorým sa Husserl konfrontuje, sa týka samotných
vied, ktoré v jeho čase mali dominantné postavenie vzhľadom k výsledkom,
ktoré prinášali. Sám Husserl ako matematik si vedy veľmi vážil, avšak
uvedomoval si zásadný problém v samotných základoch exaktných vied,
ktorý súvisí s jednostranným objektivizujúcim prístupom. Problém vied
spočíva v istej kríze, ktorá súvisí s neschopnosťou vied povedať čokoľvek
podstatné k otázkam poslednej, existenciálnej pravdy. Význam vedy sa
pre ľudský život vytráca v tom zmysle, že veda nie je schopná vzhľadom
k svojej vymedzenosti, riešiť problémy hodnoty a zmyslu ľudskej existencie.
Úspechy pozitívnych vied tak výrazne prispievajú k „oslepeniu“ moderného
človeka v jeho vzťahovaniu sa k sebe samému, a tak odvádzajú
pozornosť od možnosti porozumieť vlastnej ľudskosti, vlastnému zmyslu
bytia. 4 Ako Husserl uvádza vo svojom neskorom spise: „Vedy o čistých
faktoch vytvárajú ľudí vidiacich iba fakty.“ 5 Veda zotrváva pri svojich
špecifických problémoch, a tým hrozí nebezpečenstvo, že svet, ktorý je
takto vedecky konštruovaný, sa vzďaľuje prirodzenej skúsenosti sveta, ako
ho každý deň prežívame. 6 To má za následok istú ľahostajnosť voči individuálnemu
existenciálnemu spytovaniu sa, ľahostajnosť voči vzťahom
k spolublížnym a celému mimoľudskému okoliu, ako aj ľahostajnosť voči
tvorivosti vychádzajúcej zo slobody a zodpovednosti. 7 Zároveň problémom
vedy je, že vychádza z predpokladov, ktoré nepodrobuje kritickému
skúmaniu. Vedci, už pred tým a tiež po tom, ako sa stanú vedcami, sú
hlboko formovaní tradíciou, ktorá ovplyvňuje ich nazeranie na svet.
To neznamená, že veda nemá význam, ale že vychádza z predpokladov,
ktoré neskúma a považuje ich za čosi samozrejmé. Svet, v ktorom sa
vedec pohybuje, je pre neho niečím samozrejmým a vopred existujúcim.
Takto sa zdá samozrejmý aj vzťah medzi vedcom, ktorý svet poznáva
3 HUSSERL, E.: Idea fenomenologie. Praha : Oikoymenh, 2001, s. 35.
4 Porov. TRAJTELOVÁ, J.: Vzdialenosť a blízkosť mystiky – fenomenologická štúdia, 2011,
s. 24.
5 HUSSERL, E.: Krize evropských věd a transcendentální fenomenologie. Praha : Academia,
1996, s. 27.
6 Porov. PETŘÍČEK, M.: Úvod do současné filosofie. Praha : Herrmann & synové, 1997, s.
20 – 21.
7 Porov. HUSSERL, E.: Krize evropských věd a transcendentální fenomenologie, 1996, s.
28.
167