Theologos 2/2012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 2/2012 | ŠTÚDIE
Vzhľadom na najbližšie príčiny by bolo možné hovoriť o náhodnom
dianí, no nie vzhľadom na prvú príčinu. Tomáš sa vzťahuje na myslenie
Augustína, podľa ktorého sa nič vo svete nedeje nadarmo (temere). Ak prihliadneme
k neskorším spisom hiponského biskupa, vidíme, že Boh koná
podľa určitého zámeru, ktorý sa vždy uskutoční. Augustín mal na mysli
predovšetkým pôsobenie milosti, ktorú Boh štedro udeľuje v skrytosti
ľudským srdciam a ktorú neodmietne (nepohrdne ňou – respuō) žiadne
tvrdé srdce. Udeľuje sa práve preto, aby sa najprv odstránila zatvrdlivosť
srdca. 23 Vo svojom predpoznaní, ktoré sa nemôže mýliť ani zmeniť, rozvrhol
(usporiadal) svoje budúce diela. 24
V 116. otázke Sumy teologickej sa Tomáš pýta, či je osud niečo v tvoroch,
alebo v Bohu. Božia prozreteľnosť vykonáva svoj zámer prostredníctvom
nižších, sekundárnych príčin. Poriadok (usporiadanie) účinkov je
teda možné chápať jednak vzhľadom na Boha a tiež vzhľadom na sekundárne
príčiny. Pokiaľ ide o poriadok/usporiadanie účinkov v Bohu nazýva
sa prozreteľnosťou, pokiaľ hovoríme o usporiadaní účinkov vzhľadom
na sekundárne príčiny, nazýva sa osudom. Tomáš sa následne pýta, či je
osud nepohnuteľný/nepohyblivý a v sed contra uvádza Boethiovu definíciu
– osud je nepohyblivá dispozícia (immobilis dispositio). 25 Znovu diferencuje
prvú príčinu a sekundárne príčiny, pomocou ktorých sa realizuje
Božia prozreteľnosť. Uvádza prípad starých Egypťanov, podľa ktorých sa
dá určitými obetami zmeniť osud. Chápali ho ako „pohyblivý“ i napriek
jeho závislosti na Božej prozreteľnosti. To je však z jeho pohľadu neakcepovatelné
z dôvodu nemennosti prozreteľnosti.
Napriek osudu jestvujú i skutočnosti, ktoré mu nepodliehajú – ide
o všetko, čo nepodlieha druhotným príčinám a pochádza bezprostredne
od Boha (napr. samotné stvorenie vecí a oslávenie duchovných podstát).
V hierarchii súcna teda najviac podliehajú osudu súcna najviac vzdialené
od prvotného princípu, nakoľko stoja najvýraznejšie pod pôsobením sekundárnych
príčin.
Predurčenie ako súčasť prozreteľnosti
Podstatou prozreteľnosti je zariaďovať veci k cieľu. Akvinský chápe
predurčenie ako časť prozreteľnosti (pars providentiae) – predurčenie je
23 De praedestinatione sanctorum VIII, 13 Haec itaque gratia, quae occulte humanis cordibus
divina largitate tribuitur, a nullo duro corde respuitur. Ideo quippe tribuitur, ut
cordis duritia primitus auferatur.
24 De dono perseverentiae XVII,41 Namque in sua quae falli mutarique non potest praescientia,
opera sua futura disponere, id omnimo, nec aliud quidquam est praedestinare.
25 Sth I q. 116 a. 3 s. c.
55