Theologos 2/2012 - Prešovská univerzita v Prešove

Tomáš Pešek
dovania schopnosťou žiadostivou. 16 Tento záver by sa mohol zdať problematickým,
ak by nepokračoval ešte štvrtý artikulus vysvetľujúci, či slobodné
rozhodovanie je tou istou schopnosťou ako vôľa, alebo nie je (utrum
liberum arbitrium sit eadem potentia cum voluntate, vel alia).
V druhej námietke je ústami Aristotela vyjadrený postoj týkajúci sa
vzťahu vôľa – voľba. Vôľa sa týka cieľa, kým voľba sa týka vecí vedúcich
k cieľu. 17 Slobodné rozhodovanie je teda iná schopnosť (potentia)
než vôľa. Vzájomné postavenie vôle a slobodného rozhodovania ilustruje
Tomáš pomocou následnej paralely. Vychádza z predpokladu, že žiadostivé
schopnosti (potentias appetitivas) sú úmerné schopnostiam vnímavým
(potentias apprehensivas). 18 Tak ako sa má rozum chápajúci (intellectus)
k rozumu usudzujúcemu (ratio) na strane rozumového vnímania, tak sa
má na strane rozumovej žiadostivosti vôľa k slobodnému rozhodovaniu
(teda k sile voliť – vis electiva). Toto tvrdenie je zrejmé z pomeru predmetov
a úkonov, Tomáš ďalej rozvíja načrtnutú paralelu. Najprv na strane
rozumového vnímania: rozumieť (chápať) znamená jednoduché pojatie,
uchopenie nejakej veci (intelligere importat simplicem acceptionem
alicuius rei) 19 , usudzovať však znamená prejsť od jedného k poznaniu
druhého ... (ratiocinari autem proprie est devenire ex uno in cognitionem
alterius...). 20 Podobne je to i na strane žiadostivosti: chcieť znamená jednoducho
niečo si žiadať (v tejto súvislosti hovoríme o vôli, že sa týka cieľa,
ktorý si žiadame pre cieľ samotný), voliť však znamená žiadať si niečo,
kvôli niečomu inému, čo bude nasledovať (týka sa to teda prostriedkov
vedúcich k cieľu). Ako sa má pri poznaní princíp k záveru, s ktorým
súhlasíme kvôli princípu, tak pri žiadosti sa má cieľ k tomu, čo napomáha
k jeho dosiahnutiu. Z toho je jasné, že ako sa má intellectus k ratio, tak
sa má vôľa k schopnosti voľby (teda k slobodnému rozhodovaniu). Tak
ako tou istou schopnosťou chápeme a usudzujeme, alebo pohybujeme sa
a od pohybu upúšťame, tak tou istou schopnosťou chceme i volíme. A preto
vôľa a slobodné rozhodovanie nie sú dve schopnosti, ale jedna. 21 Či sa už
16 Ibidem: ... proprium obiectum electionis est illud quod est ad finem, hoc autem,
inquantum huiusmodi, habet rationem boni quod dicitur utile, unde cum bonum,
inquantum huiusmodi, sit obiecti appetitus, sequitur quod electio principaliter actus
appetitivae virtutis. Et sic liberum arbitrium est appetitiva potentia.
17 STh I. q. 83 a. 4 arg. 2: quia voluntas est de fine, election autem de iis quae sunt ad
finem. (porov. napr. Aristotelés: Etika Nikomachova III, 6, 1113a 15)
18 STh I q. 83 a. 4 co.: ...potentias appetitivas oportet esse proportionatas potentiis
apprehensivis ...
19 Ibidem
20 Ibidem
21 Ibidem: Sicut autem se habet in cognitivis principium ad conclusionem ... ; ita in
appetitivis se habet finis ad ea quae sunt ad finem, quae propter finem appetuntur. Unde
manifestum est quod sicut se habet intellectus ad rationem, ita se habet voluntas ad vim
electivam, idest liberum arbitrium. ... eiusdem potentiae est intelligere et ratiocinar, sicut
250