Theologos 2/2012 - Prešovská univerzita v Prešove

Tomáš Pešek
možné visio Deum per essentiam. Týmto výkladom chcel Tomáš ukázať,
že vôľa nechce nutne všetko, čo chce. A. Kenny upozorňuje na istú disproporcionalitu
tejto paralely medzi rozumom, prvými princípmi a dokázateľnými
závermi na jednej strane a vôľou, konečným cieľom a jednotlivými
dobrami na strane druhej. Tomáš zastával názor, že najvyššie šťastie
možno nájsť iba v Bohu, ktorý stanovil isté nutné podmienky, za splnenia
ktorých je možné k nemu dospieť. To znamená, že sa pri skúmaní nutnosti
a slobody vo vôli pohybujeme v teologickom kontexte. Výklad o nutnosti
v rozume ale takýto kontext nevyžaduje. 38
Rozum a vôľa
V treťom artikule 82. otázky je riešená otázka či vôľa je vyššia schopnosť
než rozum. 39 Hneď v úvode korpusu Tomáš upozorňuje, že pri takomto
porovnávaní môžeme postupovať dvojako. (1) Buď budeme posudzovať
každú vec aká je sama o sebe, alebo (2) budeme vec posudzovať so
zreteľom k druhej veci. Podľa prvého prístupu, (1) keď hodnotíme rozum
a vôľu ako schopnosti samé o sebe, rozum je vyšší. 40 K tomuto záveru
Tomáš dospel porovnaním predmetov rozumu s predmetmi vôle. Predmetom
rozumu je samotný pojem dobra, nie dobro, či jednotlivé dobrá
- tie sú predmetom vôle. Predmet rozumu je jednoduchší a samostatnejší
(doslova „absolútnejší“, lat. magis absolutum). Nakoľko je niečo jednoduché
a abstraktné, natoľko je ušľachtilejšie a vyššie. Preto predmet rozumu
je vyšší než predmet vôle. 41 Ale aj keď rozum ako schopnosť je vyšší než
vôľa ako schopnosť, môžu existovať úkony vôle, ktoré sú vyššie, než úkony
rozumu. Ak je vec, v ktorej je dobro, vznešenejšia než duša, v ktorej je
pojem onej veci, potom je vôľa vzhľadom k tejto veci vyššia než rozum.
Z toho je zrejmé, že láska k Bohu je lepšia než poznanie, a naopak poznanie
telesných vecí je lepšie než láska k nim. 42 Inými slovami, to, čo stavalo
38 Kenny, A.: Aquinas on mind, české vydanie, Krystal OP 1997, str. 62 - 63
39 STh I q. 82 a. 3: Utrum voluntas sit eminentior, quam intellectus.
40 STh I q. 82 a. 3 co.: Si ergo intellectus et voluntas considerentur secundum se, sic
intellectus eminentior invenitur.
41 Ibidem: Et hoc apparet ex comparatione obiectorum ad invicem. Obiectum enim
intellectus est simplicius et magis absolutum quam obiectum voluntatis, nam obiectum
intellectus est ipsa ratio boni appetibilis; bonum autem appetibile, cuius ratio est in
intellectu, est obiectum voluntatis. Quanto autem aliquid est simplicius et abstractius,
tanto secundum se est nobilius et altius. Et ideo obiectum intellectus est altius quam
obiectum voluntatis.
42 Ibidem.: Quando igitur res in qua est bonum, est nobilior ipsa anima, in qua est ratio
intellecta; per comparationem ad talem rem, voluntas est altior intellectu. Quando vero
res in qua est bonum, est infra animam; tunc etiam per comparationem ad talem rem,
intellectus est altior voluntate. Unde melior est amor Dei quam cognitio, e contrario
autem melior est cognitio rerum corporalium quam amor.
244