Theologos 2/2012 - Prešovská univerzita v Prešove

Monika Zaviš
Vývoj modlitby u dieťaťa
Podľa Grühna 2 je u dieťaťa do 18. mesiacov života neľahké hovoriť
o nejakých náboženských predstavách. Prvé náznaky modlitby sa u detí
objavujú až po tomto veku. Nasledovné obdobia náboženského vývoja
dieťaťa obsahuje tieto stupne:
1. Predmagický (2 – 4 roky) – skutočný modlitebný život závisí
od správneho vyučovania, predovšetkým osobným príkladom
rodičov a starých rodičov. Dieťa formuluje veľmi konkrétne prosby,
ktoré vyplývajú z okolností jeho detského života.
2. Magický (4 – 7 rok) – dieťa vníma Boha ako kúzelníka a preto
formuluje modlitby s vierou, že sú typom zaklínacích formuliek,
ktorými si zaručí výhody.
3. Autoritatívna a logická zbožnosť (7 – 15 rokov) – dieťa rozmýšľa
v protikladoch, napr. dobrý/zlý, správny/nesprávny apod.
4. Diferencovaný náboženský život (po dospievaní) – sa vyvinie iba
za určitých priaznivých podmienok. Ide o obdobie ustúpenia detskej
viery kritickému, reflektovanému svetonázoru.
V celom náboženskom vývoji dieťaťa a hĺbke jeho modlitebného života
zohrávajú kľúčovú úlohu tzv. sprostredkovatelia tradície 3 , čiže tie najbližšie
osoby, ktoré mu odovzdávajú náboženské podanie a hodnoty. Sundén
rozlišuje tri typy sprostredkovateľov, t.j. tradentov:
• Neistí – sú vo svojom správaní i slovách nedôslední, ich postoje
sú často náhodne formulované s ohľadom na momentálnu situáciu.
Ich postoj k náboženstvu a cirkvi je nekritický, nediferencovaný
a často úzkostný. Takýto vzor vzbudzuje v dieťati náboženskú
nedôveru a vedie k neskoršiemu odsudzovaniu náboženstva, ba
odporu k nemu.
• Istí – postoj sprostredkovateľov je dôsledný a ich výchova je založená
predovšetkým na dobrom osobnom príklade. Dieťaťu nevnucujú
svoje náboženské názory, ale mu dávajú priestor na vlastné
otázky, ktorým sa tešia. Toto sú dobré predpoklady na kladný
postoj dieťaťa k náboženstvu.
• Príliš istí – sú sprostredkovateľmi, ktorí svoju vôľu stotožňujú
s Božou vôľou. Rodičovská autorita je prezentovaná dieťaťu formou
neomylnosti a vylučuje akékoľvek otázky, čiže kognitívne
a emočné vnímanie náboženských obsahov. Takýto typ sprostred-
2 Bližšie pozri: HOLM, Nils G. : Úvod do psychologie náboženství. Praha: Portál, 1998. 3.
revidované vydanie. 157 s. ISBN 80-7178-217-3. S. 76 - 78.
3 Slovo pochádza z latinského slovesa trādō, ěre, didī, ditum – odovzdávať, podávať,
doručovať. Bližšie pozri: KÁBRT, Jan a kol. : Latinsko/český slovník. Praha: Leda, 2000.
575 s. ISBN 80-85927-82-9. S. 526 – 527.
82