Theologos 2/2012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 2/2012 | ŠTÚDIE
kovateľov náboženstva je pre dieťa deštruktívny, pretože mu prekáža
v samostatnom vyzrievaní.
Modlitba v spoločenstve
má mimoriadne dôležitý význam pri ľuďoch, ktorí trpia depresiou 4 .
Táto psychická porucha má byť podľa štatistických údajov do roku 2020
druhou najrozšírenejšou chorobou na svete. 5 Pomer postihnutých mužov
a žien je 1:2. Depresívni ľudia majú silné tendencie izolovať sa od ostatných
ľudí, čo posilňuje strach zo stretnutia s ľuďmi. Účasť na živote spoločenstva
a možnosť konfrontovať sa so svojimi problémami v skupine
ľudí, ktorých spája a mení viera v absolútne empatického Boha sú experimentálne
nezmerateľnými veličinami pomoci pre človeka bojujúceho
s depresiou. Častým produktom depresie sú pokusy o samovraždu. Rakúsky
lekár Ringel sa venoval výskumu sebavražedného správania a sformuloval
definíciu presuicidálneho syndrómu 6 , ktorý spoznáme u človeka
na základe prítomnosti kombinácie troch znakov, z ktorých prvým je
práve zúženie osobného priestoru, teda izolácia od sveta, ľudí, prerušenie
komunikácie. Aktívnym zapájaním takto ohrozených ľudí do života
spoločenstva vedie k narušeniu ich modelu správania. Narušenie modelu
suicidálneho myslenia je možné a úspešné práve v procese modlenia,
kde je človek Bohom prijímaný práve taký, akým je. Nie vždy dokážu
ľudia slovami vyjadriť, čo cítia, prežívajú a plánujú; Božia prítomnosť v tichu
modlitby však modifikuje zámery človeka. Ľudia trpiaci určitými psychickými
poruchami sú zo života veľmi unavení až tak, že nemajú silu
ani modliť sa; vtedy je ten správny čas pre ich zapojenie do spoločných
modlitieb v skupinke známych.
Salutogenéza 7 , čiže súhrn všetkých podmienok pevného zdravia a celkovej
pohody človeka je v prvom rade podmienená tým, či mu jeho vnímanie
sveta a jeho pôsobenia v ňom dáva zmysel. Zmysluplnosť života
veriaceho kresťana je vždy opätovne potvrdzovaná a rekonštruovaná práve
formou jeho aktívneho modlitebného života.
4 Bližšie pozri: Depresión. Dostupné na: http://www.nimh.nih.gov/health/publications/
espanol/depresion/index.shtml. Citované 21. mája 2011. Ďalšia odporúčaná literatúra:
HAUTZINGER, Martin: Depresia. Trenčín: Vydavateľstvo F, 2000. 86 s. ISBN 80-88952-
05-0. VAVRUŠOVÁ, Lívia a kol. : Depresia. Martin: Osveta, 2008. 220 s. ISBN 978-80-
8063-280-9.
5 Bližšie pozri: Depression Statistics. Dostupné na: http://www.depressionhelpspot.com/
depression_statistics.html. Citované 21. mája 2011.
6 Bližšie pozri: VYMĚTAL, Jan: Lékařská psychologie. 3. aktualizované vydání. Praha:
Portál, 2003. 397 s. ISBN 80-7178-740-X. S. 250 – 252.
7 Pojem uviedol prof. Aaron Antonovsky, sociológ medicíny.
83