Theologos 2/2012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 2/2012 | ŠTÚDIE
Tieto znaky postkresťanskej etiky, ktoré sme identifikovali vychádzajú
z kontextu globalizácie a rodiaceho sa nového svetového poriadku
(NWO). Práve tento kontext tvorí rámec, v ktorom sa pohybuje občan,
kresťan v Európe a na Slovensku.
Faktory a hybné sily
Pádom socialistického usporiadania v krajinách strednej a východnej
Európy a následnom rozpade Zväzu sovietskych socialistických republík
(ZSSR) sa po roku 1989 vytratila bipolarita sveta. Tento nový začiatok
spôsobil geopolitické zmeny. Možno preto sledovať, že celosvetová atmosféra
sa radikálne mení. Medzi svetové mocnosti Čínu, Rusko, Francúzsko,
Veľkú Britániu a dominujúce USA sa dostávajú dynamicky rozvíjajúce
krajiny India a Brazília. O svoje miesto sa hlási aj silné Nemecko, Kanada
a samozrejme Japonsko. Celú túto zmenu a premenu mnohí označujú ako
globalizácia 18 , či stále častejšie ako nový svetový poriadok 19 , ktorý sa rodí
z trosiek sveta, aký sme poznali pred rokmi 2001, resp. 2008, ešte predtým
ako začala kríza hypotekárna, finančná, dlhová. Tento proces prebieha aj
v Európskej Únii, kde výsledkom kolabovania dlhov jednotlivých krajín
je dominancia Nemecka a snaha o Európsky stabilizačný mechanizmus,
resp. užšiu integráciu (finančnú a politickú).
J. Ziegler, ktorý sa zaoberá problematikou „Tretieho sveta“, uvádza
vo svojej knihe Noví vládcovia sveta a tí, ktorí im odporujú 20 sprievodné
fenomény, ktoré vyvoláva globalizácia. Ideologickým pozadím je neoliberalizmus.
Dôsledkom tejto „filozofie“ je postupný zánik klasického štátu.
Tento štát ako národná inštitúcia je často v područí diktátu nadnárodných
finančných a obchodných inštitúcií, ktoré ho zadlžujú, diktujú mu fiškálnu
18 Vo veľkom množstve publikácií má tento rozporuplný jav svojich zástancov, ale aj
odporcov. Existuje veľa definícií a charakteristík. Porov. aj PAUER, J.: Prvý svetový
poriadok alebo poriadok prvého sveta? (Od transformácie ku koncu dejín a zrážke
civilizácií). In: Filozofia, 54, 1999, č. 10, s. 752-761; HABERMAS, J.: Postnárodná
konštelácia a budúcnosť demokracie. In: OS, 1999, č. 11, s. 47-52; HERR, E.: La
mondalisation: pour une évaluation éthique? In: Nouvelle revue théologique, 122, 2000,
n° 1, s. 51-67; BUCHSTEIN, H.: Kyberobčané a teorie demokracie. In: Filosofický časopis,
48, 2000, č. 6, s. 973-1002; PAUER, J.: Diferencia a poriadok. In: Filozofia, 56, 2001, č. 7,
s. 485-494.
19 Z angličtiny New World Order, alebo latinčiny Novus Ordo Seclorum. Tento jav
charakterizuje mimoriadna unifikácia kapitálu a volanie po svetovej vláde. Najskôr išlo
o krajiny G 7, potom G 8, v súčasnosti G 20.
20 ZIEGLER, J.: Les nouveaux maitres du monde et ceux qui leur résistent. Paris: Fayard, 2002,
364 s. Autor sa tu dopodrobna zaoberá fenoménom globalizácie a všetkými prejavmi,
ktoré ohrozujú hodnotu ľudského života. Opisuje organizácie, ktoré najviac devastujú
svet a podáva možné východiská pri demokratizácii celoplanetárnej spoločnosti.
95