Theologos 2/2012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 2/2012 | ŠTÚDIE
medzi protikladmi, má na výber, nie je determinovaný k jednému z nich. 4
Na slová apoštola Pavla z Rim 7 (Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale
robím zlo, ktoré nechcem.) Tomáš odpovedá, že aj keď zmyslová žiadostivosť
poslúcha rozum, predsa len môže v niečom odporovať, túžiac proti
tomu, čo prikazuje rozum. To teda je dobro, keď človek nekoná kedykoľvek
chce, totiž ak netúži proti rozumu ... 5 Odpoveď na druhú námietku
predstavuje prípravu pozície pre odpoveď na námietku tretiu. V druhej
námietke dostal slovo opäť apoštol Pavol (v úvahe o Božom zmilovaní,
Rim 9, píše: Nezávisí to teda od toho, kto chce, ani od toho kto beží, ale
od Boha, ktorý sa zmilúva). Domnievam sa, že Tomášova odpoveď nereaguje
na túto námietku, míňa ju. Tomáš píše: „ono apoštolovo slovo sa
nemá chápať tak, že človek nechce a nebeží na základe slobodného rozhodovania,
ale že slobodné rozhodovanie nie je na to dostačujúce bez toho,
že by bolo Bohom pohybované a podporované.“ 6 V uvedenej epištole sa
nenamieta proti tomu, že uvedené činnosti by boli či neboli zo slobodnej
vôle, ale že jednoducho nie sú dostačujúce pre dosiahnutie Božieho zmilovania.
Ďalej v Tomášovej odpovedi slovo „to“ (lat. hoc, ...ad hoc non
est sufficiens) je možné chápať dvojznačne. V jednom prípade môže 1)
„to“ vyjadrovať Božie zmilovanie (to by odpovedalo kontextu, v ktorom
apoštol Pavol písal spomenuté slová. Problém ale je, že z citátu, tak ako
ho uvádza Tomáš v druhej námietke , to jasné nie je.), alebo v druhom
prípade sa 2) „to“ vzťahuje k úkonom „chcieť“, „bežať“ (to je vzhľadom
na Tomášov kontext pravdepodobnejšie), to by znamenalo, že na to, aby
sme niečo chceli (alebo bežali) nestačí slobodná vôľa, táto musí byť pohybovaná
a podporovaná zo strany Boha. V rovnakom duchu sa nesie aj
odpoveď na tretiu námietku. Prostredníctvom slobodného rozhodovania
sa človek uvádza do pohybu k činnosti. Avšak to, čo je slobodné, nemusí
byť prvou príčinou seba samého. Podobne nie je nutné, že ak A je príčinou
B, A musí byť prvou príčinou B. 7 Prvou príčinou teda, ktorá uvádza
do pohybu príčiny prirodzené i vôľové, je Boh. A ako prirodzeným príči-
4 Ibidem: Ratio enim circa contingentia habet viam ad opposite; ut patet in dialecticis
syllogismis, et rhetoricis persuasionibus. Particularia autem operabilia sunt quaedam
contingentia, et ideo circa ea iudicium rationis ad diversa se habet, et non est
determinatum ad unum.
5 STh I q. 83 a. 1 ad 1: ... appetitus sensitivus, etsi obediat rationi, tamen potest in aliquo
repugnare, concupiscendo contra illud quod ratio dictat. Hoc ergo est bonum quod
homo non facit cum vult, scilicet non concupiscere contra rationem ...
6 STh I q. 83 a. 1 ad 2: ... verbum illud apostoli non sic est intelligendum quasi homo non
velit et non currat libero arbitrio, sed quia liberum arbitrium ad hoc non est sufficiens,
nisi moveatur et iuvetur a Deo.
7 STh I q. 83 a. 1 ad 3: ... homo per liberum arbitrium seipsum movet ad agendum. Non
tamen hoc est de necessitate libertatis, quod sit prima causa sui id quod liberum est,
sicut nec ad hoc quod aliquid sic causa alterius, requiritur quod sit prima causa eius.
247