Theologos 2/2012 - Prešovská univerzita v Prešove

THEOLOGOS 2/2012 | ŠTÚDIE
skej výchovy. Tá však zahŕňa katechézu, náboženskú výchovu a výchovu
v rodine (nezabúdajme aj na spoločenstvá, rehoľné spoločenstvá a centra
pastorácie mládeže). Predstavíme si tak ciele jednotlivých foriem kresťanského
výchovného systému, ktoré spolupracujú na utváraní zrelej a zdravej
kresťanskej osobnosti. 9 Primárne sa však budeme (tam, kde sa nám
to bude aspoň v teoretickej oblasti dariť) zameriavať na ciele v afektívnej
oblasti. 1011 Uvedieme ich na základe VDK (Všeobecné direktórium pre katechizáciu)
a VKD (Všeobecné katechetické direktórium).
9 Podľa taxonómie cieľov edukácie možno hovoriť o troch stránkach rozvoja osobnosti
– vedomostiach, postojoch a schopnostiach, ktoré má celková edukácia rozvíjať.
Na základe nich výchovná činnosť formuluje ciele výchovy, ale ak ide o jednotný cieľ
rozvoja osobnosti človeka, musí sa k nim pristupovať komplexne. Na druhej strane sa
však nebudeme venovať primárne kognitívnym cieľom pri výučbe náboženstva, ktoré
sú zamerané na utváranie vedomostí z obsahu daných osnov, ale na afektívne ciele.
10 Taxonómie afektívnych cieľov výchovy: rozoznávame dve najznámejšie.
1. Taxonómia afektívnych cieľov podľa D. B. Kratwohla. Túto taxonómiu v afektívnej
oblasti vypracovali spoločne D. B. Krathwolt, B. S. Bloom a B. B. Masia v r. 1964.
Zobrazuje následnosť osobnostno-motivačných, emočných a hodnotových faktorov
od uvedomenia si podnetu jednotlivcom až po jeho zaradenie do hodnotového rebríčka
osobnosti, po charakterovú vyhranenosť – teda až po úplnú sebaaktualizáciu. Ide o rad
kategórií v procese zvnútorňovania. Afektívnu oblasť osobnosti, je podľa tejto kategórie
usporiadaná v piatich nasledujúcich krokoch: 1. prijímanie podnetov (tri úrovne:
uvedomovanie si podnetu, ochota prijímať podnet, ovládaná alebo vybraná pozornosť);
2. reagovanie na podnet (opäť charakteristické troma úrovňami: súhlas s reagovaním,
ochota reagovať, uspokojenie v danej činnosti); 3. oceňovanie hodnoty (tri úrovne:
akceptácia hodnoty, preferencia hodnoty, presvedčenie o hodnote); 4. organizácia
hodnôt (dve roviny: konceptualizácia hodnôt, organizácia hodnotového systému); 5.
charakterizácia (má dve časti: generalizovaná zameranosť, charakterová vyhranenosť).
Táto taxonómia ukazuje, že ak má byť niekto osobnosťou s vlastnou životnou
filozofiou, nestačí len rozvoj kognitívnej oblasti. Táto oblasť sa týka tak filozofických,
svetonázorových, mravných a estetických hodnôt. Osobitný prístup má M. Zelina, ktorý
razí cestu tzv. nonkognitívnych cieľov (mimopoznávacích), ale s čiastočne zahrňujúcimi
kognitívnymi funkciami. Tieto ciele usporiadal do systému KEMSAK, v ktorom ukazuje,
s akými cieľmi je potrebné pri výchove osobnosti počítať: kognitivizácia, emocionalita,
motivácia, socializácia, axiologizácia, kreativizácia. KOSOVÁ, B.: Rozvoj osobnosti
žiaka. Prešov : Rokus, 2000, s. 22-25.
2. Ďalšia známa taxonómia afektívnych cieľov je vypracovaná B. Nemierkom. Ten
zjednodušil Kratwohlovu taxonómiu a svoju koncipuje do dvoch úrovní, ktoré disponujú
ďalšími podskupinami: 1. účasť na činnosti a podujímanie sa na činnosť, 2. naladenie
sa na činnosť a systém činností. PAĽA, G.: Inovatívne pohľady na didaktiku náboženskej
výchovy. In. Theologos. Roč. X., 2/2008, s. 178.
11 L. Muchová rozpracúva ciele náboženskej edukácie v troch rovinách: Náboženská
edukácia vo vzťahu k utváraniu osobnosti, Náboženská edukácia vo vzťahu k utváraniu
postojov, Náboženská edukácia vo vzťahu k náboženskej skúsenosti. MUCHOVÁ, L.,
Náboženská edukace v současné společnosti, 2007, s. 62-81.
133