Region v rozvoji společnosti 2011 - Icabr.com

spôsobené aj veľmi priaznivou mierou rizika chudoby v roku 2005 v porovnaní s ostatnými
krajmi. Miera rizika chudoby, t. j. podiel osôb s ekvivalentným disponibilným príjmom pod
hranicou 60 % národného mediánu ekvivalentného príjmu, je Banskobystrickom kraji od roku
2006 druhá najhoršia.
Tab. 6: Miera rizika chudoby v jednotlivých regiónoch Slovenska a jej zmeny v
čase
EU SILC
2005
Miera rizika chudoby- 60% mediánu (%)
EU SILC
2006
EU SILC
2007
EU SILC
2008
EU
SILC
2009
Index zmeny miery chudoby
2006/2005 2007/2005 2008/2005 2009/2005
Slovenská
republika
13,3 11,6 10,5 10,9 11 0,872 0,789 0,820 0,827
Bratislavský kraj 7,8 7,3 5,9 6,9 6,5 0,936 0,756 0,885 0,833
Západné
Slovensko
13,5 10,4 9,3 10,1 10 0,770 0,689 0,748 0,741
Trnavský kraj 10,9 8,4 8 6,9 8 0,771 0,734 0,633 0,734
Trenčiansky
kraj
13 10,7 7 9,9 8,6 0,823 0,538 0,762 0,662
Nitriansky kraj 16 11,8 12,2 12,9 12,9 0,738 0,763 0,806 0,806
Stredné
Slovensko
11 12,1 10,5 11,8 11,2 1,100 0,955 1,073 1,018
Žilinský kraj 12 11 8,5 10,3 9 0,917 0,708 0,858 0,750
Banskobystrický
kraj
10 13,3 12,6 13,5 13,6 1,330 1,260 1,350 1,360
Východné
Slovensko
17,2 14,4 13,8 12,5 13,6 0,837 0,802 0,727 0,791
Prešovský kraj 21,3 15,7 15,6 13,6 16,3 0,737 0,732 0,638 0,765
Košický kraj 13 13 11,9 11,2 10,9 1,000 0,915 0,862 0,838
Zdroj: spracované podľa údajov Štatistického úradu SR Zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach
domácností EU SILC 2005 až 2009
Zhrnutie
Hoci Slovensko patrí medzi krajiny s nízkou mierou príjmovej nerovnosti (meranej napr.
pomocou Giniho koeficienta), vnútroregionálne rozdiely najmä v úrovni (ale následne aj
v štruktúre) príjmov a v ich rozdelení sú značné nielen v medziregionálnom porovnaní, ale aj
vo vnútri jednotlivých regiónov. Na Slovensku existujú dlhodobo regióny (najmä na
Východnom a na Strednom Slovensku) s nízkou príjmovou úrovňou, a teda aj
s nepriaznivým rozdelením príjmov v populácii (s vyšším zastúpením príjemcov v najnižších
príjmových intervaloch – napriek tomu, že ide o ekvivalentné disponibilné príjmy,
zohľadňujúce veľkosť aj demografickú skladbu domácností) a s vysokým ohrozením
peňažnou chudobou, a tým aj sociálnym vylúčením.
Hoci Banskobystrický kraj patrí do skupiny regiónov s nižšou úrovňou príjmov spolu
s Prešovským krajom, Nitrianskym či Trenčianskym, vývoj v dlhodobom horizonte podľa
údajov zo Zisťovaní o príjmoch a životných podmienkach EU SILC dokazuje, že kým tieto
regióny zaznamenávajú najvyššie dynamiky rastu priemerných ekvivalentných príjmov,
Banskobystrický kraj je žiaľ výnimkou a vykazuje najmenšiu dynamiku rastu spomedzi krajov
(s výnimkou Bratislavského kraja), ktorá nedosahuje ani slovenský priemer.
Rozdelenie domácností a osôb v domácnostiach v Banskobystrickom kraji vyznieva
rovnako v neprospech Banskobystrického kraja. V porovnaní s ostatnými krajmi (aj v skupine
s nižšou príjmovou úrovňou) zaznamenáva Banskobystrický kraj vyšší percentuálny podiel
domácností aj osôb v nich žijúcich v nižších príjmových pásmach (na začiatku príjmovej
stupnice) a nižší percentuálny podiel v druhej polovici príjmovej stupnice. Vyššiu, resp.
najvyššiu relatívnu početnosť príjemcov zaznamenávame iba v niekoľkých príjmových
135