Region v rozvoji společnosti 2011 - Icabr.com

Slovensko však na to určite má dostatočné predpoklady, ale treba domyslieť také
zásadné veci ako sú dopravné komunikácie - najmä diaľnice a možnosti využitia leteckej
dopravy vo väčšom počte letísk v rámci celého Slovenska. Slovensko nemá leteckého
dopravcu, ktorý by bol schopný pokryť všetky dôležité mestá a štáty v Európe a vo svete. Ak
sa chcú turisti dostať na Slovensko lietadlom, musia letieť na viedenské letisko Schwechat a
odtiaľ prísť na Slovensko. Skôr ako sa dostanú na destináciu Slovensko, prídu na destináciu
Rakúsko, a teda si rozmyslia, či na Slovensko vôbec zavítajú. Ďalším problémom sú cesty na
Slovensku. Diaľnice máme jedny z najkvalitnejších v Európe, ale je ich veľmi málo, vedú od
Bratislavy až k Žiline s vybudovaním ďalších torzovitých úsekov diaľnic, samozrejme chýba
súvislá diaľnica, ktorá by spájala západ východ a juh sever.
Iná situácia je, že na juhu Slovenska, kde nie sú diaľnice skoro žiadne, lebo v
minulosti, keď prebiehala industrializácia Slovenska sa oveľa viac podnikov a diaľnice sa im
prispôsobovali, umiestňovalo do oblastí väčších miest a do kotlín vyšších pohorí, ako sú
napríklad Turčianska kotlina, Žilinská kotlina, Podtatranská kotlina alebo Považské Podolie,
kde boli situované najväčšie priemyselné podniky na Slovensku. Podobne to bolo aj zo
železnicou, ktorej najkvalitnejšie trasy tiež vedú cez tieto miesta, lebo veľké podniky
potrebovali trasy na zásobovanie surovinami, ako bolo uhlie, železná ruda, alebo rôzne
nespracované materiály. Na juhu Slovenska, kde je pomerne slabo hornatý povrch a málo
väčších významnejších miest sa plánovalo, rozvinúť poľnohospodárstvo, ktoré nepotrebovalo
také dodávky ako priemysel.
Preto turizmus v tejto oblasti nielen, že je slabo rozvinutý, ale má aj veľmi malé podmienky
na jeho rozvoj, lebo ako tiež vieme z plánov doterajších vlád, táto oblasť je pravdepodobne na
poslednom mieste v pláne stavby diaľničných úsekov.
Spomínali sme propagáciu a komunikácie, ďalším prvkom rozvoja turizmu sú samotné služby
ponúkané v turistických centrách.
Ďalším otáznikom je, že aké podmienky poskytne rekreačné zariadenie svojím
klientom na samotnú turistiku, alebo relaxáciu. Musíme uznať, že sieť a vybavenosť
športovísk na zimné aktivity, je v porovnaní s Alpskými krajinami dosť slabá a naozaj
špičkovo fungujú možno tak tri strediská. Na slovenských kopcoch je pomerne malý výskyt
kvalitných zjazdoviek, lebo väčšina kopcov je stále zalesnená. Čo nemôžeme ponúknuť v
zime v nadpriemernej kvalite, to môžeme ponúknuť v lete. Na Slovensku je najhustejšia sieť
turisticky značených chodníkov v Európe - presne 12 935 kilometrov. Najviac ich je v
Banskobystrickom kraji (2 909 km) a najmenej v Bratislavskom kraji (452 km). Ďalším
odvetvím letnej turistiky, ktorá sa teraz dostala do popredia je cykloturistika. Hlavne sa
rozvíja na Záhorí, kde už pred tým existovala sieť trás. Ale s podporou zdrojov z Phare-
Credo, by mali na Záhorí vzniknúť cyklotrasy s celkovou dĺžkou 600 kilometrov.
Cykloturistika sa rozvíja i na Považí.
Slovensko je síce malá krajina, ale s veľkým prírodným bohatstvom. To vytvára
predpoklady na to, aby sa stal cestovný ruch dôležitým odvetvím slovenského hospodárstva
a významným produktom určeným rovnako domácim spotrebiteľom, ako aj na export. Po
dlhom období sporadických a nesystematických investícií do turizmu v období totality sme
boli v posledných desiatich rokoch, až do polovice minulého roku, svedkami zvyšovania
dopytu po slovenských destináciach, z čoho pramenil záujem drobných, ale aj stredných
a strategických investorov o toto odvetvie. Minulý rok sa pozitívne nastavené smerovanie
cestovného ruchu zmenilo a jeho rast sa dočasne spomalil.
411