Region v rozvoji společnosti 2011 - Icabr.com

Úvod
V odbornej literatúre sa môžeme stretnúť s dvoma pojmami – správa vecí verejných
a verejná správa.
V podmienkach Slovenskej republiky verejná správa predstavuje zámernú činnosť, ktorá
sleduje dosiahnutie určitého cieľa. To znamená, že zahŕňa akúkoľvek činnosť štátnych
orgánov, samosprávnych orgánov, právnických osôb, občianskych a záujmových združení
a organizácií, ako aj samotných občanov. Cieľom tejto činnosti je úprava podmienok
a spôsob realizácie správy vecí verejných. Verejná správa v podmienkach Slovenska je
tvorená troma zložkami: štátna správa, samospráva a verejno – právne korporácie.
Správa vecí verejných je širším pojmom, zahrňuje všetky činnosti vykonávané štátom vo
verejnom záujme: zákonodarné, výkonné, kontrolné a pod., teda správu všetkých vecí, ktoré
nie sú predmetom individuálneho či súkromného záujmu občanov. Pojem verejná správa,
zahrňuje činnosti, ktoré sú predmetom verejného záujmu, ale súvisia predovšetkým
s výkonnou funkciou štátu (Rehúřek, 1997).
Do roku 1990 bola samospráva integrovaná so štátnou správou a vytvárala verejnú
správu, ktorá bola riadená v plnom rozsahu centralisticky. Samosprávu v tomto období
vykonávali národné výbory, ktoré v závislosti na vyššom stupni, zlúčili v sebe činnosť a
funkcie miestnych samosprávnych orgánov s činnosťami a funkciami orgánov štátnej správy.
Od roku 1990 sa vytvoril duálny systém verejnej správy, čo znamená, že je funkčne,
organizačne aj finančne oddelená štátna správa od samosprávy.
Podľa Nižňanského (1999) existovalo veľa dôvodov, prečo Slovensko muselo pristúpiť
k reforme verejnej správy, prečo muselo pristúpiť k jej modernizácii a tiež k určitej forme
decentralizácie. Verejný sektor zasahoval i zasahuje do mnohých oblastí, kde by
efektívnejšie mohol pôsobiť súkromný alebo tretí sektor. Výsledok sa potom prejavil v raste
verejných výdavkov, v kolapse zdravotníctva, školstva a pod. V štátnej správe, ale aj
v samospráve bolo potrebné vytvoriť nové kontrolné mechanizmy, aby sa zabránilo určitým
rizikám spojeným s výkonom verejnej správy. Čím viac sa štát bude decentralizovať, tým
viac to bude potrebnejšie a súčasne s tým bolo nevyhnutné prijať opatrenia nielen v oblasti
politickej, ale aj v oblasti legislatívnej a ekonomickej.
Reforma verejnej správy nie je podľa Cibákovej (2008) iba slovenským problémom, je to
problém širší – medzinárodný, pretože súčasné reálne systémy verejných správ sú takmer
vo všetkých štátoch sveta predmetom odôvodnenej kritiky. Prvá vlna reforiem sa vynorila
začiatkom poslednej tretiny 20. storočia pod tlakom kritiky verejnej správy najmä na
neefektívne vynakladanie rozpočtových zdrojov alebo neefektívne hospodárenie s nimi.
Skúsenosti ukazujú, že každé odkladanie nahromadených pozostatkov už nefunkčných
mechanizmov radikalizuje politickú scénu a reformné procesy sa dostávajú do područia
krátkodobých záujmov politických subjektov, ktoré sa v rámci volebných cyklov usilujú
o politickú a následne aj hospodársku moc.
Reforma verejnej správy nie je ešte ani v súčasnosti ukončený proces, vo verejnej
správe pretrvávajú najmä tieto problémy: informatizácia, zjednotenie a skvalitnenie systému
vzdelávania jej pracovníkov a volených predstaviteľov, pokračovanie v reforme územnej
štátnej správy, prijatie primeranej metódy pre konsolidáciu rozdrobenej sídelnej štruktúry
a i.(Hamalová, 2008).
Materiál a metódy
Vplyv reformy verejnej správy na miestnu samosprávu vysvetlíme na príklade mesta
Fiľakovo v kontexte jednotlivých etáp reformy verejnej správy tak ako ich uvádzajú autorky
Belajová – Balážová (2004). Podľa autoriek reforma verejnej správy v podmienkach
Slovenska prebehla v nasledovných etapách:
1. etapa: roky 1990-1991
2. etapa: roky 1995-2000
173