B - Prírodovedecká fakulta - Univerzita Komenského
B - Prírodovedecká fakulta - Univerzita Komenského
B - Prírodovedecká fakulta - Univerzita Komenského
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Využitie určitého integrálu<br />
Lekcia 11 – Určitý integrál<br />
Úvod. Určitý integrál má pre prax veľký význam. Používa sa na výpočet dĺžky<br />
krivky, obsahu plochy, objemu telesa, ťažiska, momentu hybnosti, momentu<br />
zotrvačnosti a mnoho ďalších. Nasleduje niekoľko najdôležitejších vzorcov.<br />
Obsah plochy (Obr. 60). Nech y = f ( x)<br />
≥ 0 na intervale a; b . Obsah plochy<br />
ohraničenej funkciou f (x)<br />
a priamkami y = 0,<br />
x = a a x = b je S = ∫ f ( x)<br />
dx .<br />
Poznámka. y = f ( x)<br />
≥ 0 , teda funkcia je celá nad osou x, nanajvýš sa jej<br />
dotýka, ale neprechádza cez ňu. Vzorec je rovnako platný, aj ak y = f ( x)<br />
≤ 0 , teda<br />
funkcia je celá pod osou x, nanajvýš sa jej dotýka, ale neprechádza cez ňu. Výsledok aj<br />
tak berieme v absolútnej hodnote.<br />
Poznámka a časté chyby. Niekedy treba vypočítať plochu medzi osou x<br />
a funkciou, ktorá prechádza cez os x. Tiež veľmi často sa stáva, že pri výpočte obsahu<br />
plochy je potrebné počítať integrál nepárnej funkcie na symetrickom intervale.<br />
Samozrejme, vychádza nula. Ale to neznamená, že plocha je nulová. Na 90% je chyba<br />
v tom, že funkcia prechádza nulou a zabudlo sa na to, že vo vzorci je absolútna hodnota.<br />
Bez tejto absolútnej hodnoty sa deje to, že plocha nad osou x vychádza s kladným<br />
znamienkom a pod osou x vychádza so znamienkom záporným, preto sa tieto plochy<br />
odčítajú. Niekedy vyjde plocha menšia ako v skutočnosti, ale niekedy aj nulová (ak sa<br />
veľkosť plochy nad a pod osou x rovnajú). Správny postup je preto tento: Zadanú<br />
funkciu najskôr preskúmam, či neprechádza cez os x. Zistím to tak, že vypočítam<br />
nulové body. Potom už stačí integrovať funkciu po menších intervaloch, ktorých<br />
hranice sú nulové body. Každý s týchto čiastkových integrálov vezmem v absolútnej<br />
hodnote (s kladným znamienkom) a tieto čiastkové plochy sčítam. V asi 90% prípadov,<br />
kedy vychádza nulová plocha, sa stane to, že funkcia je nepárna, ale nie je integrovaná<br />
na symetrickom intervale. Stalo sa asi to, že sa zaviedla taká substitúcia, ktorá zmenila<br />
hranice integrovania tak, že sa teraz integruje nepára funkcia na symetrickom intervale.<br />
Preto treba dať pozor na to, ako sa menia hranice integrovania. Správny postup je preto<br />
tento: Integrujem funkciu na intervale − a;<br />
0 , vezmem v absolútnej hodnote, potom<br />
integrujem na intervale 0 ; a , vezmem znova v absolútnej hodnote a čiastkové plochy<br />
sčítam.<br />
b<br />
a<br />
129