26.10.2013 Views

B - Prírodovedecká fakulta - Univerzita Komenského

B - Prírodovedecká fakulta - Univerzita Komenského

B - Prírodovedecká fakulta - Univerzita Komenského

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

Využitie určitého integrálu<br />

Lekcia 11 – Určitý integrál<br />

Úvod. Určitý integrál má pre prax veľký význam. Používa sa na výpočet dĺžky<br />

krivky, obsahu plochy, objemu telesa, ťažiska, momentu hybnosti, momentu<br />

zotrvačnosti a mnoho ďalších. Nasleduje niekoľko najdôležitejších vzorcov.<br />

Obsah plochy (Obr. 60). Nech y = f ( x)<br />

≥ 0 na intervale a; b . Obsah plochy<br />

ohraničenej funkciou f (x)<br />

a priamkami y = 0,<br />

x = a a x = b je S = ∫ f ( x)<br />

dx .<br />

Poznámka. y = f ( x)<br />

≥ 0 , teda funkcia je celá nad osou x, nanajvýš sa jej<br />

dotýka, ale neprechádza cez ňu. Vzorec je rovnako platný, aj ak y = f ( x)<br />

≤ 0 , teda<br />

funkcia je celá pod osou x, nanajvýš sa jej dotýka, ale neprechádza cez ňu. Výsledok aj<br />

tak berieme v absolútnej hodnote.<br />

Poznámka a časté chyby. Niekedy treba vypočítať plochu medzi osou x<br />

a funkciou, ktorá prechádza cez os x. Tiež veľmi často sa stáva, že pri výpočte obsahu<br />

plochy je potrebné počítať integrál nepárnej funkcie na symetrickom intervale.<br />

Samozrejme, vychádza nula. Ale to neznamená, že plocha je nulová. Na 90% je chyba<br />

v tom, že funkcia prechádza nulou a zabudlo sa na to, že vo vzorci je absolútna hodnota.<br />

Bez tejto absolútnej hodnoty sa deje to, že plocha nad osou x vychádza s kladným<br />

znamienkom a pod osou x vychádza so znamienkom záporným, preto sa tieto plochy<br />

odčítajú. Niekedy vyjde plocha menšia ako v skutočnosti, ale niekedy aj nulová (ak sa<br />

veľkosť plochy nad a pod osou x rovnajú). Správny postup je preto tento: Zadanú<br />

funkciu najskôr preskúmam, či neprechádza cez os x. Zistím to tak, že vypočítam<br />

nulové body. Potom už stačí integrovať funkciu po menších intervaloch, ktorých<br />

hranice sú nulové body. Každý s týchto čiastkových integrálov vezmem v absolútnej<br />

hodnote (s kladným znamienkom) a tieto čiastkové plochy sčítam. V asi 90% prípadov,<br />

kedy vychádza nulová plocha, sa stane to, že funkcia je nepárna, ale nie je integrovaná<br />

na symetrickom intervale. Stalo sa asi to, že sa zaviedla taká substitúcia, ktorá zmenila<br />

hranice integrovania tak, že sa teraz integruje nepára funkcia na symetrickom intervale.<br />

Preto treba dať pozor na to, ako sa menia hranice integrovania. Správny postup je preto<br />

tento: Integrujem funkciu na intervale − a;<br />

0 , vezmem v absolútnej hodnote, potom<br />

integrujem na intervale 0 ; a , vezmem znova v absolútnej hodnote a čiastkové plochy<br />

sčítam.<br />

b<br />

a<br />

129

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!