Príručka o európskom práve týkajúcom sa práv dieťaťa
2gGOgzR
2gGOgzR
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Práva detí v rámci trestného a alternatívneho (nie trestného) konania<br />
Predtým, ako bolo rámcové rozhodnutie 2001/220/SVV o postavení obetí<br />
v trestnom konaní nahradené smernicou o <strong>práv</strong>ach obetí, vzťahovalo <strong>sa</strong> okrem<br />
iného na účasť obetí, ich <strong>práv</strong>a a spravodlivé zaobchádzanie. Uznávalo <strong>sa</strong> osobitné<br />
postavenie zraniteľných obetí, aj keď <strong>sa</strong> výslovne neodkazovalo na deti.<br />
Podľa tohto rámcového rozhodnutia SDEÚ rozhodol, že deti môžu byť označené<br />
ako zraniteľné, keď <strong>sa</strong> do úvahy vezme ich vek a trestné činy, v prípade ktorých<br />
<strong>sa</strong> <strong>sa</strong>my považujú za obete. Toto ich následne o<strong>práv</strong>ňuje na osobitné opatrenia<br />
ochrany, ako je ich vypočúvanie mimo súdu a pred konaním súdneho pojednávania.<br />
550 SDEÚ takisto rozhodol, že všetky opatrenia prijaté na ochranu obetí<br />
musia byť navrhnuté spôsobom, aby obvinený aj tak mal spravodlivý proces.<br />
Inými slovami, ochrana obetí a svedkov nemôže ohroziť <strong>práv</strong>o obvinenej osoby<br />
na spravodlivý proces (pozri tiež príklad judikatúry ESĽP). 551<br />
Príklad: Vo veci Pupino 552 bola talianska učiteľka v materskej škôlke stíhaná<br />
za týranie žiaka. Podľa talianskeho trestného poriadku musia svedkovia<br />
spravidla vypovedať na súde počas pojednávania. Za určitých okolností<br />
však môžu byť ich dôkazy vykonané pred sudcom pred pojednávaním prostredníctvom<br />
osobitného postupu (incidente probatorio). V tomto prípade<br />
verejný prokurátor požiadal súd, aby umožnil vykonanie svedectiev malých<br />
detí vopred ako dôkaz, štátny súd však odmietol. Po prvý raz SDEÚ<br />
poskytol svoj výklad niektorých ustanovení týkajúcich <strong>sa</strong> postavenia detí<br />
ako obetí a svedkov v trestnom konaní. Zdôraznil, že rámcovým rozhodnutím<br />
2001/220/SVV <strong>sa</strong> vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili osobitnú<br />
ochranu zraniteľným obetiam, čo znamená, že štátny súd musí byť schopný<br />
povoliť zraniteľným obetiam podať svedectvo tak, aby zaručil ich ochranu,<br />
napríklad mimo súdu a pred jeho konaním. SDEÚ uviedol: „Nezávisle<br />
od odpovede na otázku, či okolnosť, že obeťou trestného činu je maloletý,<br />
stačí vo všeobecnosti nato, aby <strong>sa</strong> táto obeť považovala za obzvlášť zraniteľnú<br />
v zmysle rámcového rozhodnutia, nemožno spochybniť, že ak ako<br />
vo veci <strong>sa</strong>mej malé deti tvrdia, že boli týrané, navyše svojou učiteľkou,<br />
tieto deti možno takto označiť najmä vzhľadom na ich vek, ako aj povahu<br />
a následky trestného činu, ktorého tvrdia, že sú obeťami“. 553 Okrem<br />
toho SDEÚ rozhodol, že všetky opatrenia týkajúce <strong>sa</strong> ochrany a prevencie<br />
550 SDEÚ, C-105/03, Trestné konanie proti Maria Pupino [VK], 16. júna 2005, bod 53.<br />
551 SDEÚ, C-105/03, Trestné konanie proti Maria Pupino [VK], 16. júna 2005. Pozri tiež SDEÚ,<br />
C-507/10, Trestné konanie proti X, 21. decembra 2011.<br />
552 SDEÚ, C-105/03, Trestné konanie proti Maria Pupino [VK], 16. júna 2005.<br />
553 Tamže, bod 53.<br />
209
Change language