15.03.2015 Views

LOGI 2010 - LOGI - Scientific Journal on Transport and Logistics

LOGI 2010 - LOGI - Scientific Journal on Transport and Logistics

LOGI 2010 - LOGI - Scientific Journal on Transport and Logistics

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

11 th Internati<strong>on</strong>al <str<strong>on</strong>g>Scientific</str<strong>on</strong>g> C<strong>on</strong>ference<br />

<str<strong>on</strong>g>LOGI</str<strong>on</strong>g> <str<strong>on</strong>g>2010</str<strong>on</strong>g><br />

POSÚDENIE ÚČELNOSTI SPÁJANIA MIESTNEHO A ÚSEKOVÉHO<br />

VOZŇOVÉHO PRÚDU<br />

Vozňové prúdy je možné prepravovať tzv. úsekovým variantom, kedy vozne sú<br />

preraďované vo všetkých nácestných vlakotvorných staniciach alebo tzv. diaľkovým<br />

variantom, kedy sú vozne prepravované do cieľovej stanice priamym vlakom.<br />

Obe spomenuté možnosti premiestňovania sú krajnými variantmi dopravovania<br />

elementov. Medzi týmito dvoma extrémnymi variantmi sú ešte ďalšie varianty, ktoré sú<br />

kombináciami týchto extrémnych variant. Preto vždy je potrebné preskúmavať<br />

opodstatnenosť spájania jednotlivých vozňových prúdov. Každé rozhodnutie o spájaní<br />

vozňových prúdov prináša svoje výhody a nevýhody.<br />

Medzi výhody spájania vozňových prúdov patrí zníženie spotreby vozňových hodín<br />

na zhromažďovanie spojených vozňových prúdov počiatočnej vlakotvornej stanici, zväčšenie<br />

počtu odlivov obsluhovacích vlakov zostavených zo spojených vozňových prúdov a tiež<br />

zväčšenie počtu obslúh v medziľahlých staniciach.<br />

K nevýhodám spájania patrí zvýšenie potreby vlakových čiat a teda aj nákladov<br />

spojených s týmto zvýšením a aj zníženie rýchlosti úsekového vozňového prúdu<br />

dopravovaného medzi zriaďovacími stanicami traťového úseku.<br />

SÚČASNÝ STAV VLAKOTVORBY NA SIETI ŽSR<br />

Na železničnom dopravnom trhu od roku 2005 začali vystupovať tri spoločnosti<br />

Železnice Slovenskej Republiky (ŽSR) ako manažér infraštruktúry, Železničná spoločnosť<br />

Slovensko a.s. (ZSSK), ako dopravca vyk<strong>on</strong>ávajúci činnosti v osobnej doprave a Železničná<br />

spoločnosť Cargo Slovakia (ZS Cargo) ako nákladný dopravca. Taktiež pristúpili aj viacerí<br />

súkromní dopravcovia, ktorí získali licenciu na prevádzkovanie dopravy na dráhe od Štátneho<br />

dráhového úradu.<br />

Od začiatku platnosti Grafik<strong>on</strong>u vlakovej dopravy 2004/2005 sa na sieti ŽSR<br />

rozlišujú dva základné typy staníc. Sú to stanice vlakotvorné a stanice smerovacie.<br />

V porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami platnosti GVD týmto došlo k zmene, keď doteraz<br />

sa v uvedenej služobnej pomôcke používal iba pojem vlakotvorná stanica a to aj pre tie<br />

stanice, ktoré sú pre platnosť GVD uvádzané ako smerovacie. V súčasnosti sú smerovacími<br />

stanicami určené stanice, ktoré spolu s pohraničnými bodmi vytvárajú systém smerovania<br />

29

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!