Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020

Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020OPATRENIA4.6 Opatrenia súvisiace s dopadmi na životné prostredie a obyvateľstvo4.6.1 Cestná doprava4.6.1.1 Efektívne projektovanie, budovanie obchvatov miest a obcíPri príprave projektov ciest a diaľnic je potrebné klásť dôraz v rámci investičnej prípravy najmäna prieskumy (geologické, hydrogeologické, dopravné), štúdie uskutočniteľnosti, hodnotenie vplyvovna životné prostredie a monitoring životného prostredia, najmä v priestore, kde navrhované opatreniasú v dotyku s citlivým územím a územiami Natura 2000. Ide najmä o plánované úseky, obchvatya preložky ciest I. triedy, diaľnic a rýchlostných ciest v regióne stredného a severného Slovenska (D1, R1,R2, R3, I/64, I/65, I/72). V rámci prípravy je potrebné hľadať riešenia najmenej zaťažujúce životnéprostredie a obyvateľstvo.4.6.1.2 Monitoring ŽP a protihlukové opatreniaMonitoring životného prostredia je dôležitý aj v súvislosti s prevádzkou diaľnic, rýchlostných ciest a ciestI. triedy a môže slúžiť na vytypovanie a lokalizáciu dodatočných opatrení v súvislosti so životnýmprostredím (ekodukty na D1, D2, D3, R1).V rámci mapovania hluku sa spracúvajú strategické hlukové mapy v okolí ciest I. triedy, diaľnica rýchlostných ciest a v bratislavskej aglomerácii. Na základe tohto mapovania sa navrhujú konkrétneprotihlukové opatrenia v dotknutom osídlenom území.4.6.2 Železničná dopravaŽelezničná doprava je svojím charakterom vnímaná ako ekologicky prijateľná. V rámci znižovania záťažeživotného prostredia je možné ďalej rozvíjať opatrenia na zníženie vplyvu na prírodu aj obyvateľstvoprostredníctvom:realizácie protihlukových opatrení;elektrifikácie vyťažených železničných tratí;odstraňovania starých ekologických záťaží.4.6.3 Letecká doprava4.6.3.1 Aplikácie nástrojov pre efektívnu elimináciu rizík spojených s ochranou životného prostrediaa znižovanie negatívnych dopadov na obyvateľstvoOpatrenia spočívajúce v aplikácii nástrojov a realizácii nevyhnutných investícií do infraštruktúry letískpre efektívnu elimináciu rizík spojených s ochranou životného prostredia a znižovanie negatívnychdopadov na obyvateľstvo nevynímajúc kontinuálny monitoring činiteľov (hluk, emisie, kvalitapodzemných vôd).Opatrenie vyplýva z náplne špecifického cieľa č. 4, ktorý bol definovaný po analýze environmentálnychrizík na strane jednotlivých letísk.Konkrétne je možné opatrenia (spoločne pre letiská v sieti TEN-T a mimo siete TEN-T) pomenovať ako:aplikácia nástrojov pre monitoring činiteľov životného prostredia pre letisko M. R. ŠtefánikaBratislava, letisko Košice, letisko Poprad – Tatry a v prípade opodstatnenosti aj letisko Sliač,letisko Žilina a letisko Piešťany;152