Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020

Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020ANALÝZAciest. V súčasnosti a v blízkej budúcnosti sú priemerné denné intenzity prekračované na najvýznamnejšejdiaľnici D1, najmä na úsekoch v intraviláne Bratislavy a medzi Bratislavou a Trnavou.V roku 2012 bola prekročená prípustná intenzita na cestách I. triedy v extraviláne v rozsahu 358 km, t. j.12,67 % z celkovej sčítanej dĺžky ciest I. triedy v extraviláne. Do roku 2020 možno predpokladaťprekročenie prípustných intenzít v dĺžke 452 km, čo predstavuje 16,01 % z celkovej sčítanej dĺžky ciestI. triedy v extraviláne.2.7.2.5 Využitie cestnej siete nákladnou dopravouNajvýznamnejšia časť nákladnej dopravy na Slovensku sa realizuje cestnou dopravou, čo prináša vysokéintenzity ťažkých nákladných vozidiel na jednotlivých úsekoch diaľnic, rýchlostných ciest, ciest I. triedy,ale aj niektorých cestách nižších tried. S tým samozrejme súvisia aj problémy s kapacitou ciest, emisiamia hlukom. Vysoké intenzity cestnej nákladnej dopravy boli dôvodom na zavedenie elektronického výberumýta pre vozidlá nad 3,5 tony na diaľniciach, rýchlostných cestách a vybraných cestách I. triedy.K najvyťaženejším diaľničným úsekom patria úseky diaľnic D1, D2, D4 na území Bratislavy, diaľnica D2,ktorá tvorí medzinárodný tranzitný koridor na juhozápadnom Slovensku, a tiež diaľnica D1 napriemyselnom, urbanizovanom Považí.Najviac prepravnej záťaže prenášajú cesty I. triedy. Týka sa to najmä nákladnej dopravy, pričom mnohéúseky možno v súčasnosti považovať za preťažené a z tohto dôvodu dochádza aj k ich zvýšenejdegradácii keďže neboli budované pre tak vysoké intenzity ťažkých nákladných vozidiel.Najvyťaženejšími sú úseky cesty I/18 v trase plánovanej diaľnice D1, ale aj pokračovanie cesty I/18z Prešova cez Vranov nad Topľou do Strážskeho a tiež jej úsek medzi Bytčou, Makovom a štátnouhranicou s Českou republikou, čiže najvýznamnejšie prepojenie západnej a východnej časti územiaSlovenska jeho severnou časťou od Českej republiky po Ukrajinu. Alarmujúci je podiel ťažkej nákladnejdopravy na ceste I/11 spolu s cestou I/12 medzi Žilinou a Čadcou do Českej republiky a Poľska, kdevo veľkej miere ide o tranzit v severojužnom smere a o dopravu medzi automobilkami pri Žilinea českých Nošoviciach.2.7.2.6 Využitie cestnej siete tranzitnou dopravouV súčasnosti medzi mestá s kritickými hodnotami vzdialeného tranzitu prechádzajúceho intravilánom(jeho podielom na celkovej doprave v meste) patria Košice (78 %), Trnava (73 %), Ružomberok (62 %),Šahy (51 %), Žiar nad Hronom (51 %), Levoča (50 %). Tranzitnú dopravu z týchto miest by mali prevziaťplánované úseky diaľnic a rýchlostných ciest v ich priestore. Viac ako 40 % vzdialeného tranzituprechádza tiež mestami Martin, Turčianske Teplice, Vranov nad Topľou, pri Bratislave sú to Šamorína Dunajská Streda, kritická situácia s tranzitom je v Čadci. Podiel vzdialenej tranzitnej dopravy tesne pod40 % je v aglomeráciách Žiliny a Prešova, kde je potrebné bezodkladne začať riešiť túto neúnosnúsituáciu.2.7.2.7 Využitie cestnej siete verejnou dopravouMedzi autobusovou dopravou najviac zaťažené úseky ciest I. triedy patria úseky ciest I/61 v intraviláneTrenčína, I/64 v intraviláne Nitry, I/66 v intraviláne Banskej Bystrice a úseky cesty I/65 v meste Martin.Všetko sú to významné spádové centrá a dopravné uzly diaľkovej a prímestskej autobusovej dopravya vo všetkých je zabezpečovaná MHD autobusmi. Intenzity autobusov na týchto úsekoch sú viac ako1 000 vozidiel za 24 hodín.82