Strategický plán <strong>rozvoja</strong> <strong><strong>do</strong>pravnej</strong> infraštruktúry <strong>SR</strong> <strong>do</strong> <strong>roku</strong> <strong>2020</strong>ANALÝZATab. č. 20Súčasný stav kontajnerových prekladísk v <strong>SR</strong>Miesto Vlastnícke pomery OperátorBratislavaÚNSBratislavaprístavPáleniskoDunajskáStredaSládkovičovoŽilinaRužomberokBu<strong>do</strong>va – stanoviskodispečerov – Ž<strong>SR</strong>,ostatné bu<strong>do</strong>vy apozemky – ZSSKCargo, a. s. koľaje SKDINTRANS, a.s.SPaP, a.s.BratislavaMETRANS (Danubia),a.s.GREEN IntegratedLogistics (Slovakia),s.r.o.Ž<strong>SR</strong> v prenájme SKDINTRANS, a.s. ŽilinaŽ<strong>SR</strong> v prenájme SKDINTRANS, a.s. ŽilinaSKDINTRANS,a.s. ŽilinaSPaP, a.s.BratislavapreMAERSKMETRANS(Danubia),a.s.GREENIntegratedLogisticss.r.o.SKDINTRANS,a.s. ŽilinaRozloha(m 2 )Skla<strong>do</strong>vaciaplocha (m 2 )Manipulačnézariadenie34 500 16 000 2 čelnéprekladače42 ton, RoLarampa21 000 11 000 2 portálovéžeriavy2x32 t, 2čelnéprekladače45 t, 1 rampaRoRo2 portálovéžeriavy,8 čelnéprekladače42 ton/10ton1 portálovýžeriav 32ton,2 čelnéprekladače42 ton1 500 1 000 2 čelnéprekladače42 tonŽ<strong>SR</strong> 35 372 1 portálovýžeriav 32 tPočet a dĺžkakoľají2 koľaje (297m, 325 m)2 koľaje (150m, 300 m)5 koľají (650m, 629 m, 727m, 2x655 m)2 koľaje (2 x290 m)2 koľaje (425m, 470 m)3 koľaje (310m, 2x320 m)KošicePozemok ZSSKCARGO, časť-SKDIntrans a.s.SKDINTRANS,a.s. Žilina14 820 2 600 2 bočnéprekladače35 t2 koľaje(2x180 m)Haniska priKošiciachMETRANS (Danubia),a.s.METRANS(Danubia),a.s.2 čelnéprekladače42 ton2 koľaje (2 x300 m)DobráTrafo vo vlastníctveŽ<strong>SR</strong> - stavba ZSSKCargo, a.s. v prenájmeTransKontajnerSlovakia a.s.TransContainerSlovakiaa.s.1807502 640 2 portálovéžeriavy 50ton, 1 čelnýprekladač 45ton8 koľají(NR 570m,595m/735m,684m - ŠR593m, 588m,812m, 802m)Zdroj: MDVRR <strong>SR</strong>56
Strategický plán <strong>rozvoja</strong> <strong><strong>do</strong>pravnej</strong> infraštruktúry <strong>SR</strong> <strong>do</strong> <strong>roku</strong> <strong>2020</strong>ANALÝZA2.4.3.2 Rozvoj infraštruktúry intermodálnej <strong>do</strong>pravyVývoj infraštruktúry intermodálnej prepravy v rokoch 2000 – 2011 ukazuje, že počet terminálovkombinovanej <strong>do</strong>pravy mierne klesá. V <strong>roku</strong> 2000 bolo celkovo 11 terminálov kombinovanej <strong>do</strong>pravy,z toho v trvalej prevádzke ich bolo 8 a v <strong>do</strong>časne pozastavenej prevádzke boli 3. V stave z <strong>roku</strong> 2010 bolocelkovo 9 terminálov kombinovanej <strong>do</strong>pravy z čoho bolo v trvalej prevádzke 7 terminálov, a to dvav Bratislave (ÚNS, Prístav), ďalej v Sládkovičove, Žiline, Dunajskej Strede, Košiciach a v Dobrej pri Čiernejnad Tisou (terminál intermodálnej prepravy v Čiernej nad Tisou bol v minulosti zrušený). Dočasnepozastavená prevádzka je v termináloch v Ružomberku a v Trstenej, kde nebol terminál <strong>do</strong>stavaný<strong>do</strong> prevádzkového stavu, avšak v štatistických výkazoch ŠÚ <strong>SR</strong> je evi<strong>do</strong>vaný ako terminál s <strong>do</strong>časnepozastavenou prevádzkou.Tab. č. 21 Infraštruktúra intermodálnej <strong>do</strong>pravy v <strong>SR</strong> v rokoch 2000 - 20112000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011Početterminálov KDcelkomv trvalejprevádzke11 11 11 10 10 9 9 9 9 9 9 9z toho8 8 8 6 6 7 7 7 7 7 7 7<strong>do</strong>časnepozastavená 3 3 3 4 4 2 2 2 2 2 2 2prevádzkaZdroj: ŠÚ <strong>SR</strong>, MDVRR <strong>SR</strong>Z pohľadu <strong>rozvoja</strong> a prepojení existujúcich, ako aj plánovaných terminálov intermodálnej prepravyv rámci siete TEN-T, sú <strong>do</strong> základnej siete TEN-T zaradené plánované terminály v Bratislave a Žilinea <strong>do</strong> súhrnnej siete TEN-T terminály v Leopol<strong>do</strong>ve a Košiciach.2.4.4 Infraštruktúra leteckej <strong>do</strong>pravyVzhľa<strong>do</strong>m na rozlohu krajiny disponuje <strong>SR</strong> pomerne hustou sieťou letísk rôzneho charakterua zatriedenia. V <strong>roku</strong> 2013 prebieha iniciatíva Ministerstva <strong>do</strong>pravy, výstavby a regionálneho <strong>rozvoja</strong> <strong>SR</strong>o <strong>do</strong>siahnutí optimalizovaného stavu z pohľadu počtu letísk prevádzkovaných letiskovými spoločnosťamipri zohľadnení územných, ekonomických a <strong>do</strong>pravných súvislostí a potrieb štátu a regiónov.2.4.4.1 Štruktúra leteckej infraštruktúryV systéme civilného letectva <strong>SR</strong> možno infraštruktúru v leteckej <strong>do</strong>prave rozdeliť <strong>do</strong> týchto kategórií:medzinárodné letiská/heliporty;vnútroštátne letiská/heliporty;verejné letiská/heliporty;neverejné letiská/heliporty;civilné letiská/heliporty;vojenské letiská/heliporty;letiská/heliporty so zmiešanou prevádzkou civilných a vojenských lietadiel.Najväčší význam majú letiská so štatútom medzinárodné verejné letisko. V prostredí <strong>SR</strong> ide o letiskáM. R. Štefánika Bratislava, Košice, Piešťany, Poprad-Tatry, Sliač a Žilina, ktoré sú prevádzkovanéletiskovými spoločnosťami. Pre úplnosť, <strong>do</strong> systému medzinárodných verejných letísk <strong>SR</strong> patria aj letiská57