Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020

Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020ANALÝZA2.6.2.2 Železničná dopravaZa jedného z pôvodcov hluku možno považovať aj železničnú dopravu. V Nariadení vlády č. 339/2006Z. z. je uvedený ako zdroj hluku vo vonkajšom prostredí aj hluk z koľajovej dopravy. Strategické hlukovémapy musia členské štáty zabezpečiť pre väčšie železničné trate, ktoré majú viac ako 60 000 prejazdovvlakov za rok (Nariadenie vlády č. 258/2008 Z. z.).Strategické hlukové mapy (SHM) vypracovalo mesto Bratislava, resp. bratislavská aglomerácia, ktoráspĺňa kritérium zákona. Táto SHM bola vypracovaná aj pre železničnú dopravu vrátane električiek.V Správe Slovenskej republiky o implementácii smernice 2002/49/ES Európskeho parlamentu a Rady,ktorá sa týka posudzovania a kontroly environmentálneho hluku, je uvedené, že podľa poslednéhosčítania prejazdov vlakov a predpokladaného vývoja za rok 2006 kritériu 60 000 prejazdov vlakov za roknevyhovuje ani jedna železničná trať na Slovensku.Celková dĺžka železníc v aglomerácii je 311 km a dĺžka električkových tratí je 73 km. Na hodnotenomúzemí sú dve veľké zriaďovacie stanice. V mestskej časti Petržalka je pri železničnej trati protihlukováclona. V nasledujúcej tabuľke je prezentovaný počet obyvateľov žijúcich v bytoch vystavenýchjednotlivým sledovaným hlukovým pásmam - L dvn a L noc v doterajšom období.Tab. č. 37Pásmo hodnôtL [dB]Počet ľudí žijúcich v bytoch vystavených pásmu hodnôt hluku v železničnej dopravePočet ľudí, ktorí žijú v bytochvystavených pásmu hodnôtL dvn [dB]Počet ľudí, ktorí žijúv bytoch vystavenýchpásmu hodnôt L noc [dB]Počet ľudí v bytochs tichou fasádouvystavených pásmuhodnôt L dvn [dB]< 50 215 200 355 600 16 40050 – 54 109 700 92 300 12 80055 – 59 95 100 54 200 14 00060 – 64 67 600 32 900 14 20065 – 69 38 500 8 700 10 20070 – 74 16 600 2 200 6 300> 75 3 700 400 100Zdroj: Euroakustik, ÚVZ SR2.6.2.3 Letecká dopravaHoci sa za posledných 30 rokov hlučnosť lietadiel znížila o 75 %, veľká časť obyvateľov EÚ je stálevystavovaná vysokým hladinám hluku, ktoré majú zásadný negatívny vplyv na ich zdravie. S cieľomzabezpečiť udržateľnosť leteckej dopravy sú na letiskách aj naďalej potrebné opatrenia zamerané naznižovanie vplyvu hluku z lietadiel. Z tohto pohľadu protihlukové opatrenia obmedzujú nielen kapacitukonkrétneho letiska, ale aj letecký systém ako celok prostredníctvom sprievodných efektov.Rozhodnutie o protihlukových opatreniach a požadovaná úroveň protihlukovej ochrany musia pretozabezpečiť celkové správne vyváženie s dopadom na kapacitu.V zmysle novelizácie zákona č. 2/2005 Z. z. mali povinnosť vypracovať hlukové mapy príslušné subjektypre väčšie letiská, na ktorých sa uskutoční viac ako 50 000 vzletov a pristátí za rok, do 30. júna 2012.Podmienku žiadne z letísk situovaných na území SR nenapĺňalo. Aj napriek tomu je vypracovaná hlukováštúdia pre letisko M. R. Štefánika Bratislava ako oprávnene najväčšieho zdroja hluku v rámci leteckejdopravy SR.74