Strategický plán <strong>rozvoja</strong> <strong><strong>do</strong>pravnej</strong> infraštruktúry <strong>SR</strong> <strong>do</strong> <strong>roku</strong> <strong>2020</strong>ANALÝZABezpečnosť cestnej premávky je ďalším dôležitým faktorom <strong>rozvoja</strong>. Na cestách I. triedy tvorí počet<strong>do</strong>pravných nehôd 55,3 % zo všetkých <strong>do</strong>pravných nehôd na cestných komunikáciách, aj početusmrtených osôb je vyšší oproti počtu usmrtených osôb na ostatných cestách a tvorí 54,6 %.2.7.3 Železničná <strong>do</strong>pravaK hlavným problémom identifikovaným v rámci železničného podsektora je možné zaradiť relatívnenízky <strong>do</strong>pyt po osobnej aj nákladnej <strong>do</strong>prave a riziká jeho ďalšieho znižovania. Z technického hľadiskasú problémy v parametroch, vybavenosti a stave železničnej siete.2.7.3.1 Dopyt po nákladnej <strong>do</strong>praveTradičnou úlohou nákladnej železničnej <strong>do</strong>pravy je preprava hromadných substrátov vo veľkýchobjemoch. Ide teda hlavne o produkty ťažby.Významným zdrojom a cieľom tohto typu prepravy je košický výrobca ocele U.S. Steel. Ruda na výrobuocele sa v súčasnosti <strong>do</strong>váža pre<strong>do</strong>všetkým z Ruska a Ukrajiny, je však možné využívať aj vlastné zdrojev blízkosti Rožňavy. Vápenec potrebný na výrobu ocele sa ťaží a <strong>do</strong>váža z lomov na Slovensku. KeďžeSlovensko nemá vlastný významnejší zdroj čierneho uhlia <strong>do</strong>váža sa z oceliarní z Česka. Z uvedeného jezrejmé, že výroba v oceliarňach generuje pre železničnú nákladnú <strong>do</strong>pravu významné vzťahy východ –západ. Ide o najvýznamnejší zdroj súčasného zaťaženia nákladnej železničnej <strong>do</strong>pravy na Slovensku.Preprava sa realizuje pre<strong>do</strong>všetkým na trati Košice – Poprad – Žilina – Čadca. Rizikom pre tentoprepravný prúd je neistota v oceliarskom priemysle a prípadný možný útlm výroby ocele, či zmena<strong>do</strong>dávateľov komodít potrebných na jej výrobu. Ďalšími zdrojmi pre nákladnú železničnú <strong>do</strong>pravusú pre<strong>do</strong>všetkým magnezitové lomy na strednom Slovensku, kde veľká časť produkcie slúži na export.Automobilový priemysel situovaný na západe Slovenska využíva železničnú prepravu vo veľkej miere.Keďže ide o tovar s vysokou pridanou hodnotou, sú v tejto oblasti kladené na zákazníkov vysoké nárokyna spoľahlivosť prepravy (<strong>do</strong>chvíľnosť bez poškodenia). V prípade zníženia kvality prepravy, napríkladz dôvodu ne<strong>do</strong>statočnej kapacity železnice v prímestských úsekoch, je možné riziko zmeny častiprepravy na cestnú <strong>do</strong>pravu po diaľnici D1. Produkcia automobilov je sústredená v mestách Bratislava,Trnava a Žilina, takže je pre prepravu využívaný pre<strong>do</strong>všetkým európsky kori<strong>do</strong>r Va.2.7.3.2 Prognóza a príležitosti železničnej osobnej <strong>do</strong>pravyZ pohľadu celkového prepravného výkonu v osobokilometroch je možné predpokladať skôr stagnáciu,resp. len mierny rast. Z hľadiska modal splitu je možné predpokladať posilňovanie podielu IAD na úkorverejnej <strong>do</strong>pravy.Smerujúc k jednotlivým prepravným osiam a vzťahom môže železnica využiť predpokladaný rast <strong>do</strong>pytuv diaľkovej osi Košice – Žilina – Bratislava. Tento potenciál však môže byť vo vzdialenejšom výhľadeovplyvnený <strong>do</strong>stavbou diaľnice D1. Železnica by teda v tejto oblasti mala ponúknuť vyšší komfortprepravy (vozidlá, vybavenie staníc, nadväznosť ďalšej <strong>do</strong>pravy).V Bratislavskom a Trnavskom kraji má železnica významnú príležitosť rastu prepravného výkonu. Ideo prímestskú a regionálnu <strong>do</strong>pravu smerujúcu <strong>do</strong> Bratislavy. Železnica však musí ponúknuť <strong>do</strong>statočnýkomfort prepravy, kvalitné vozidlá, dôstojné prostredie na staniciach a zastávkach, súčinnosťs autobusovou <strong>do</strong>pravou v rámci IDS a sústredenie sa pre<strong>do</strong>všetkým na osi, kde môže ponúknuťkvalitnejšie spojenie ako cestná <strong>do</strong>prava. Týka sa pre<strong>do</strong>všetkým ôs Bratislava – Dunajská Streda,Bratislava – Galanta a Bratislava – Pezinok. Po<strong>do</strong>bnú šancu, aj keď v menšej miere, má železnica v oblastimiest Žilina, Košice a Zvolen.84
Strategický plán <strong>rozvoja</strong> <strong><strong>do</strong>pravnej</strong> infraštruktúry <strong>SR</strong> <strong>do</strong> <strong>roku</strong> <strong>2020</strong>ANALÝZA2.7.3.3 Prognóza a príležitosti železničnej nákladnej <strong>do</strong>pravyVýhľad nákladnej železničnej <strong>do</strong>pravy na Slovensku je za súčasných hospodárskych podmienok v EÚpomerne neistý. Z dôvodu nestability v oceliarskom a automobilovom priemysle môžedôjsť k výraznému poklesu prepravy. To by znamenalo výrazný pokles zaťaženia na kori<strong>do</strong>re Va. Ide všakskôr o pesimistický scenár vývoja, ktorý nemusí nevyhnutne nastať.Naopak, vzhľa<strong>do</strong>m na rastúci trend globalizácie bude zrejme <strong>do</strong>chádzať k ďalšiemu rastu intermodálnej<strong>do</strong>pravy. Už teraz podiel kontajnerovej <strong>do</strong>pravy na železnici výrazne prekonáva prognózy rastu z <strong>roku</strong>2000. Pre pokračujúci rast tak musia byť vytvorené podmienky, konkrétne spoľahlivá železnica,optimalizovaná sieť kontajnerových terminálov aj flexibilná reakcia na požiadavky zákazníkov. Pokiaľ saželeznici podarí efektívne zapojiť <strong>do</strong> tohto reťazca, môže dôjsť k presunu tovarových tokov z cestnej<strong>do</strong>pravy.Ďalším tren<strong>do</strong>m v oblasti je snaha o vytvorenie efektívnej kontinentálnej <strong><strong>do</strong>pravnej</strong> cesty Čína – Rusko –EÚ pre nákladnú železničnú <strong>do</strong>pravu.2.7.3.4 Bezpečnosť a <strong>do</strong>pravné nehodyNajvážnejším problémom sú nehody v kategórii „Úraz osoby spôsobený pohybom železničného vozidla“(takmer 50 % nehôd) a „Zrážka železničného vozidla s užívateľmi priecestí“ (takmer 25 % nehôd).2.7.3.5 Kapacita železničnej sieteŽelezničná sieť Slovenskej republiky nevykazuje zásadné problémy z hľadiska parametra „Ukazovateľvyužitia priepustnosti“ (prekročenie 72 % je iba na 2 úsekoch tratí celoštátneho významu). Súborkapacitných problémov však nie je možné popísať spomínaným ukazovateľom. Ďalšími analýzami boliidentifikované kapacitné a kvalitatívne problémy vo veľkých uzlových staniciach (pre<strong>do</strong>všetkýmBratislava hlavná stanica).2.7.3.6 Technické parametre nadradenej siete a interoperabilitaZ hľadiska poža<strong>do</strong>vaných technických parametrov bola analyzovaná pre<strong>do</strong>všetkým nadradená železničnásieť (TEN-T core a comprehensive). Je možné konštatovať, že časť siete <strong>do</strong>teraz nie je modernizovanáa nie sú tak <strong>do</strong>držané základné parametre. Ide pre<strong>do</strong>všetkým o úseky určené na modernizáciu:Sieť TEN-TTEN-T core network (základná sieť)TEN-T comprehensive network (súhrnná sieť) Bratislava – Kúty – št. hr. <strong>SR</strong>/ČR Púchov – Lúky pod Makytou – št. hr. <strong>SR</strong>/ČR Nové Mesto nad Váhom – Žilina Čadca – št. hr. <strong>SR</strong>/ČR Žilina – Košice Bratislava – Nové Zámky – Štúrovo – št. hr.<strong>SR</strong>/Maď. Košice – Čierna nad Tisou – št. hr. <strong>SR</strong>/Ukr. Košice – Čaňa – št. hr. <strong>SR</strong>/Maď.Žilina – Čadca – Skalité – št. hr. <strong>SR</strong>/PRZ pohľadu konkrétnych technických problémov je to pre<strong>do</strong>všetkým chýbajúca elektrifikácia v úsekuZvolen – Plešivec – Haniska pri Košiciach a Devínska Nová Ves – Marchegg (št. hr. <strong>SR</strong>/Rakúsko). Okrem85