Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020

Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020FINANČNÝ RÁMECTab. č. 57 Plánované finančné zdroje – európske fondyP. č. Názov prioritnej osi/Priorita EÚ + ŠR (v EUR) EÚ 85 % (v EUR) ŠR 15 % (v EUR)KOHÉZNY FOND1. Železničná infraštruktúra (TEN-T) 822 000 000 698 700 000 123 300 0002. Cestná infraštruktúra (TEN-T) 1 370 000 000 1 164 500 000 205 500 0003. Verejná osobná doprava 411 000 000 349 350 000 61 650 0004. Letisková infraštruktúra 71 240 000 60 554 000 10 686 0005. Vodná infraštruktúra 65 760 000 55 896 000 9 864 000KOHÉZNY FOND SPOLU 2 740 000 000 2 329 000 000 411 000 000EFRR6. Železničná infraštruktúra 285 008 824 242 257 500 42 751 3247. Cestná infraštruktúra 665 020 588 565 267 500 99 753 088EFRR SPOLU 950 029 412 807 525 000 142 504 412CEF-- Finančná obálka 876 470 588 745 000 000 131 470 588Spolu 4 566 500 000 3 881 525 000 684 975 000Tabuľka obsahuje rozdelenie predmetných finančných balíkov KF a EFRR medzi jednotlivé dopravnémódy prostredníctvom priorít financovania.Vo fonde CEF je pre Slovenskú republiku pripravená fixná alokácia tzv. finančná obálka 745 mil. EURv rámci kohéznej časti CEF, t. j. 10 mld. EUR balíka len pre kohézne krajiny. Táto časť nepodliehapercentuálnemu rozdeleniu medzi jednotlivé podsektory. Finančná obálka je pre SR fixná iba preprojekty realizované v úvode programového obdobia, teda v rokoch 2014 – 2016. V prípade jejnedočerpania sa zvyšné prostriedky prevedú do pôvodného balíka 10 mld. EUR a budú dostupnéaj ostatným kohéznym krajinám. Získanie ďalších finančných prostriedkov zo zmieňovaného finančnéhobalíka bude prebiehať formou otvorenej súťaže medzi jednotlivými členskými krajinami. Z fondu CEFje možné financovať prioritne iba projekty na základnej sieti TEN-T, projekty prioritných koridorovv rámci nástroja CEF a samostatné projekty nástroja CEF, ktoré nie sú súčasťou prioritných koridorov, alesú súčasťou prílohy k nariadeniu o CEF.6.1.2.2 Projekty verejno súkromého partnerstvaProjekty verejno súkromného partnerstva (ďalej ako PPP) predstavujú alternatívny prístupk financovaniu rozvoja dopravnej infraštruktúry. Ide o zaujímavý spôsob zaistenia financovania, ktorý jemožné aplikovať v niekoľkých rôznych modeloch, ktorých výber a paremetre je nutné riešiť pre každýprojekt samostatne.V súčasnosti sa s formou PPP uvažuje pri výstavbe úsekov diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. V prípadediaľnice D4 ide o úsek Bratislava Jarovce – Ivanka pri Dunaji sever - Rača, u rýchlostnej cesty R7 je tátoforma uvažovaná pri realizácii úsekov Bratislava Ketelec - Bratislava Prievoz, Bratislava - Dunajská Lužnáa Dunajská Lužná - Holice.166