Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020
Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020
Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020
- No tags were found...
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Strategický plán <strong>rozvoja</strong> <strong><strong>do</strong>pravnej</strong> infraštruktúry <strong>SR</strong> <strong>do</strong> <strong>roku</strong> <strong>2020</strong>ANALÝZA2.4.3.2 Rozvoj infraštruktúry intermodálnej <strong>do</strong>pravyVývoj infraštruktúry intermodálnej prepravy v rokoch 2000 – 2011 ukazuje, že počet terminálovkombinovanej <strong>do</strong>pravy mierne klesá. V <strong>roku</strong> 2000 bolo celkovo 11 terminálov kombinovanej <strong>do</strong>pravy,z toho v trvalej prevádzke ich bolo 8 a v <strong>do</strong>časne pozastavenej prevádzke boli 3. V stave z <strong>roku</strong> 2010 bolocelkovo 9 terminálov kombinovanej <strong>do</strong>pravy z čoho bolo v trvalej prevádzke 7 terminálov, a to dvav Bratislave (ÚNS, Prístav), ďalej v Sládkovičove, Žiline, Dunajskej Strede, Košiciach a v Dobrej pri Čiernejnad Tisou (terminál intermodálnej prepravy v Čiernej nad Tisou bol v minulosti zrušený). Dočasnepozastavená prevádzka je v termináloch v Ružomberku a v Trstenej, kde nebol terminál <strong>do</strong>stavaný<strong>do</strong> prevádzkového stavu, avšak v štatistických výkazoch ŠÚ <strong>SR</strong> je evi<strong>do</strong>vaný ako terminál s <strong>do</strong>časnepozastavenou prevádzkou.Tab. č. 21 Infraštruktúra intermodálnej <strong>do</strong>pravy v <strong>SR</strong> v rokoch 2000 - 20112000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011Početterminálov KDcelkomv trvalejprevádzke11 11 11 10 10 9 9 9 9 9 9 9z toho8 8 8 6 6 7 7 7 7 7 7 7<strong>do</strong>časnepozastavená 3 3 3 4 4 2 2 2 2 2 2 2prevádzkaZdroj: ŠÚ <strong>SR</strong>, MDVRR <strong>SR</strong>Z pohľadu <strong>rozvoja</strong> a prepojení existujúcich, ako aj plánovaných terminálov intermodálnej prepravyv rámci siete TEN-T, sú <strong>do</strong> základnej siete TEN-T zaradené plánované terminály v Bratislave a Žilinea <strong>do</strong> súhrnnej siete TEN-T terminály v Leopol<strong>do</strong>ve a Košiciach.2.4.4 Infraštruktúra leteckej <strong>do</strong>pravyVzhľa<strong>do</strong>m na rozlohu krajiny disponuje <strong>SR</strong> pomerne hustou sieťou letísk rôzneho charakterua zatriedenia. V <strong>roku</strong> 2013 prebieha iniciatíva Ministerstva <strong>do</strong>pravy, výstavby a regionálneho <strong>rozvoja</strong> <strong>SR</strong>o <strong>do</strong>siahnutí optimalizovaného stavu z pohľadu počtu letísk prevádzkovaných letiskovými spoločnosťamipri zohľadnení územných, ekonomických a <strong>do</strong>pravných súvislostí a potrieb štátu a regiónov.2.4.4.1 Štruktúra leteckej infraštruktúryV systéme civilného letectva <strong>SR</strong> možno infraštruktúru v leteckej <strong>do</strong>prave rozdeliť <strong>do</strong> týchto kategórií:medzinárodné letiská/heliporty;vnútroštátne letiská/heliporty;verejné letiská/heliporty;neverejné letiská/heliporty;civilné letiská/heliporty;vojenské letiská/heliporty;letiská/heliporty so zmiešanou prevádzkou civilných a vojenských lietadiel.Najväčší význam majú letiská so štatútom medzinárodné verejné letisko. V prostredí <strong>SR</strong> ide o letiskáM. R. Štefánika Bratislava, Košice, Piešťany, Poprad-Tatry, Sliač a Žilina, ktoré sú prevádzkovanéletiskovými spoločnosťami. Pre úplnosť, <strong>do</strong> systému medzinárodných verejných letísk <strong>SR</strong> patria aj letiská57
Change language