Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020

Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020ANALÝZAEÚ, umožňuje napojenie na prístavy v Severnom a Čiernom mori a napojenie na sieť západoeurópskychvodných ciest.Verejné prístavy SR sú umiestnené na dunajskej vodnej ceste, a to v Bratislave (bratislavský kraj),Komárne a Štúrove (nitriansky kraj), pričom ich poloha je daná historicky. V týchto prístavoch sarealizuje obslužná, prekladná, skladová a čiastočne aj rozvozná služba.Podľa Európskej dohody AGN je označenie slovenských vnútrozemských prístavov medzinárodnéhovýznamu nasledovné:P 80 - 38 Bratislava (Dunaj, 1 867,0 km);P 80 - 40 Komárno (Dunaj, 1 767,1 km);P 80 - 41 Štúrovo (Dunaj, 1 722,0 km).2.4.5.2 Rozvoj vodnej infraštruktúryInfraštruktúra vodnej dopravy zohráva významnú úlohu intermodálnych dopravných sústavvo vnútroštátnych, najmä však v medzinárodných prepravných osiach na zjednotenej siete európskychvnútrozemských vodných ciest a na svetových moriach.Tab. č. 25 Vývoj dĺžky infraštruktúry vodnej dopravy v SR v období 2000 - 20112000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011Dĺžkasplavnýchtokov250,85 250,85 250,85 250,85 250,85 250,85 250,85 250,85 250,85 250,85 250,85 250,85Z tohoDunaj 172 172 172 172 172 172 172 172 172 172 172 172,00Váh 78,85 78,85 78,85 78,85 78,85 78,85 78,85 78,85 78,85 78,85 78,85 78,85kanály 38,45 38,45 38,45 38,45 38,45 38,45 38,45 38,45 38,45 38,45 38,45 38,45Zdroj: ŠÚ SR, MDVRR SRInfraštruktúru vodnej dopravy tvoria splavné prírodné vodné toky v celkovej dĺžke 250,9 km a umelékanály v celkovej dĺžke 38,5 km. V súčasnosti je splavný tok Dunaja a upravený dolný tok Váhu po Sereď.Plánované splavnenie Váhu je rozdelené do zvyšných 3 etáp a smeruje k úplnému prepojeniu Váhus Odrou a tým pádom priamo Baltického mora s Jadranským morom (I. etapa: Komárno - Sereď,ukončená v r. 1998; II: Sereď - Púchov; III: Púchov - Žilina; IV: Žilina - Odra).Dunaj je významným vodným tokom z hľadiska zahraničného obchodu a je súčasťou integrovanej vodnejcesty. Vybudovaním riečnej magistrály Rýn – Mohan – Dunaj v roku 1992 sa využíva z Čierneho mora(Izmail) do Severného mora (ARA prístavy). Spája Slovenskú republiku s 9 európskymi krajinami.Významným vodným dielom v SR je Gabčíkovo, ktoré zlepšilo plavebné podmienky pre vodnú dopravu.Plavba na Vážskej vodnej ceste v úseku Komárno - Sereď bola oficiálne zahájená v roku 1999, aktuálneje možná iba pri zlepšovaní prietoku v koryte Váhu vodným dielom VD Kráľová. Plavba je možná lens využitím prietokov VD Kráľova a VD Selice v rozsahu prietokov 200 – 392 m3 s-1 a vodnom staveDunaja na vodočte v Komárne minimálne 250 cm.V súlade s dohodou AGN a národnými koncepčnými dokumentmi sa uvažuje o splavnení rieky Moravaako súčasti prieplavného spojenia Dunaj-Odra-Labe (medzinárodné označenie E20/E30). V súčasnostina rieke Morava nie je možná plavba plavidlami so spaľovacím motorom. Pozdĺž väčšej časti toku riekysú vyhlásené chránené krajinné oblasti.62