Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020
Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020
Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020
- No tags were found...
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Strategický plán <strong>rozvoja</strong> <strong><strong>do</strong>pravnej</strong> infraštruktúry <strong>SR</strong> <strong>do</strong> <strong>roku</strong> <strong>2020</strong>ANALÝZABezpečnosť cestnej premávky je ďalším dôležitým faktorom <strong>rozvoja</strong>. Na cestách I. triedy tvorí počet<strong>do</strong>pravných nehôd 55,3 % zo všetkých <strong>do</strong>pravných nehôd na cestných komunikáciách, aj početusmrtených osôb je vyšší oproti počtu usmrtených osôb na ostatných cestách a tvorí 54,6 %.2.7.3 Železničná <strong>do</strong>pravaK hlavným problémom identifikovaným v rámci železničného podsektora je možné zaradiť relatívnenízky <strong>do</strong>pyt po osobnej aj nákladnej <strong>do</strong>prave a riziká jeho ďalšieho znižovania. Z technického hľadiskasú problémy v parametroch, vybavenosti a stave železničnej siete.2.7.3.1 Dopyt po nákladnej <strong>do</strong>praveTradičnou úlohou nákladnej železničnej <strong>do</strong>pravy je preprava hromadných substrátov vo veľkýchobjemoch. Ide teda hlavne o produkty ťažby.Významným zdrojom a cieľom tohto typu prepravy je košický výrobca ocele U.S. Steel. Ruda na výrobuocele sa v súčasnosti <strong>do</strong>váža pre<strong>do</strong>všetkým z Ruska a Ukrajiny, je však možné využívať aj vlastné zdrojev blízkosti Rožňavy. Vápenec potrebný na výrobu ocele sa ťaží a <strong>do</strong>váža z lomov na Slovensku. KeďžeSlovensko nemá vlastný významnejší zdroj čierneho uhlia <strong>do</strong>váža sa z oceliarní z Česka. Z uvedeného jezrejmé, že výroba v oceliarňach generuje pre železničnú nákladnú <strong>do</strong>pravu významné vzťahy východ –západ. Ide o najvýznamnejší zdroj súčasného zaťaženia nákladnej železničnej <strong>do</strong>pravy na Slovensku.Preprava sa realizuje pre<strong>do</strong>všetkým na trati Košice – Poprad – Žilina – Čadca. Rizikom pre tentoprepravný prúd je neistota v oceliarskom priemysle a prípadný možný útlm výroby ocele, či zmena<strong>do</strong>dávateľov komodít potrebných na jej výrobu. Ďalšími zdrojmi pre nákladnú železničnú <strong>do</strong>pravusú pre<strong>do</strong>všetkým magnezitové lomy na strednom Slovensku, kde veľká časť produkcie slúži na export.Automobilový priemysel situovaný na západe Slovenska využíva železničnú prepravu vo veľkej miere.Keďže ide o tovar s vysokou pridanou hodnotou, sú v tejto oblasti kladené na zákazníkov vysoké nárokyna spoľahlivosť prepravy (<strong>do</strong>chvíľnosť bez poškodenia). V prípade zníženia kvality prepravy, napríkladz dôvodu ne<strong>do</strong>statočnej kapacity železnice v prímestských úsekoch, je možné riziko zmeny častiprepravy na cestnú <strong>do</strong>pravu po diaľnici D1. Produkcia automobilov je sústredená v mestách Bratislava,Trnava a Žilina, takže je pre prepravu využívaný pre<strong>do</strong>všetkým európsky kori<strong>do</strong>r Va.2.7.3.2 Prognóza a príležitosti železničnej osobnej <strong>do</strong>pravyZ pohľadu celkového prepravného výkonu v osobokilometroch je možné predpokladať skôr stagnáciu,resp. len mierny rast. Z hľadiska modal splitu je možné predpokladať posilňovanie podielu IAD na úkorverejnej <strong>do</strong>pravy.Smerujúc k jednotlivým prepravným osiam a vzťahom môže železnica využiť predpokladaný rast <strong>do</strong>pytuv diaľkovej osi Košice – Žilina – Bratislava. Tento potenciál však môže byť vo vzdialenejšom výhľadeovplyvnený <strong>do</strong>stavbou diaľnice D1. Železnica by teda v tejto oblasti mala ponúknuť vyšší komfortprepravy (vozidlá, vybavenie staníc, nadväznosť ďalšej <strong>do</strong>pravy).V Bratislavskom a Trnavskom kraji má železnica významnú príležitosť rastu prepravného výkonu. Ideo prímestskú a regionálnu <strong>do</strong>pravu smerujúcu <strong>do</strong> Bratislavy. Železnica však musí ponúknuť <strong>do</strong>statočnýkomfort prepravy, kvalitné vozidlá, dôstojné prostredie na staniciach a zastávkach, súčinnosťs autobusovou <strong>do</strong>pravou v rámci IDS a sústredenie sa pre<strong>do</strong>všetkým na osi, kde môže ponúknuťkvalitnejšie spojenie ako cestná <strong>do</strong>prava. Týka sa pre<strong>do</strong>všetkým ôs Bratislava – Dunajská Streda,Bratislava – Galanta a Bratislava – Pezinok. Po<strong>do</strong>bnú šancu, aj keď v menšej miere, má železnica v oblastimiest Žilina, Košice a Zvolen.84