Ivan Dobnik - Vilenica

Aeropittura
Občas vyprovokujem okolnosti,
aby ma dotlačili k akcii
Výškomer udá signál
a ja odmietnem
akýkoľvek pevný bod,
vrhám sa priamo
do beloby,
do rýchlosti,
nekompromisne
jednosmernou strelkou
Priestor ma pohlcuje
nečakane intenzívne,
rútim sa do jeho útrob,
k cibuľovej šupke
z optiky mikroskopu
Prepadávam sa osami, celá
v banánovej polohe, jedinej,
ktorú tu gravitácia akceptuje
Zabáram nechty
čo najhlbšie do oblakov,
akoby som uverila,
že sa môžem zachytiť
Akoby aj najmenšie kývnutie
prstom mohlo meniť smer
Vzduch do mňa vráža
každým pórom,
napína bubienky
Myšlienky ako komixové bubliny,
spod korienkov vlasov
vymrštené po celej dĺžke,
radostne nechávam za sebou
Hmlistá príroda v hlave
naberá čoraz jasnejšie kontúry
Ľubica Somolayová · 251