a|rytmia – [g - datasolution.sk

génom, kde navodia transkripciu, vyvolávajú tvorbu rôznych cytokínov, chemokínov, leukocytových
adhéznych molekúl; aktivujú ďalej gény podporujúce proliferáciu, ale aj apoptózu buniek, kt. sa
zúčastňujú na patol. procesoch v cievnej stene. NFB aktivuje aj gény pre expresiu svojho
vlastného inhibítora (IKK), čo spätne inhibuje jeho aktiváciu (autoregulačný systém).
Chemokíny sú zodpovedné za chemotaxiu a nahromadenie makrofágov v tukových prúţkoch.
Aktivácia monocytov a T-buniek má za následok zvýšenú tvorbu receptorov na ich povrchu, ako aj
produkciu glykoproteínových molekúl viaţucich selektíny, tvorbu integrínov, kt. sa napájajú na
adhézne molekuly superrodiny imunoglobulínov (VCAM-1, ICAM-1), a tvorbu receptorov, kt. viaţu
chemoatraktanty (napr. MPC-1, monocytový chemoatrakčný proteín-1). Táto interakcia ligandreceptor
aktivuje ďalej monocyty, vyvoláva ich proliferáciu a ohra-ničuje zápalový proces v mieste
lézie.
Identifikovala sa aj nová skupina transmembránových proteínov, tzv. dizintegríny (metaloproteinase-like
cystein-rich proteins, MDC), kt. sa zúčastňujú na interakcii bunka–bunka. Ich
extracelulárny segment má sekvenciu podobnú určitému úseku metaloproteináz, kt. umoţňuje
aktiváciu napr. TNF. Nedokázali sa v normálnych artériách, ale jeden člen – MDC15 – sa našiel v
aterosklerotických léziách. Ich metaloproteinázová aktivita pp. odštepuje z povrchu leukocytov
adhézne molekuly, ako sú L-selektíny, kt. sa tak dostanú do plazmy, kde sa dajú stanoviť (moţný
test na prítomnosť chron. zápalu). Na potlačenie prejavov chron. zápalového procesu a zníţenie
agregácie trombocytov sa odporúča preventívne podávanie kys. acetylsalicylovej (75 mg/d), s
upozornením na moţné komplikácie, ako je poškodenie ţalúdkovej sliznice al. krvácaniaeční
sliznice al. krvácanie do mozgu.
Receptory proliferátora peroxizómov (peroxisome proliferator receptors, PPAR) tvoria skupinu
jadrových hormónových receptorov. Prirodzeným ligandom sú karboxylové kys., leukotrién LTB 4 ,
prostaglandíny (A, D, J, 15-PGJ2). K farmakol. prípravkom s afinitou k PPAR patria fibráty a
tiazolidóndión (TZD).
PPAR zvyšuje transkripciu génov pre apolipoproteín AI a AII a zlepšuje tým reverzný transport
cholesterolu; negat. reguluje syntézu prozápalového enzýmu cyklooxygenázy 2 (COX-2). Je
exprimovaný najmä v pečeni, svalstve, obličkách a srdci, kde stimuluje -oxidáciu karboxylových
kys. Kontroluje plazmatický transport lipidov pôsobením na metabolizmus triacylglycerolov a
cholesterolu, moduláciou syntézy a katabolizmu ţlčových kys. v pečeni.
PPAR podporuje proliferáciu buniek, reguluje diferenciáciu adipocytov a podporuje ukladanie
tukových zásob. V makrofágoch inhibuje sekréciu iNOS, gelatinázy B a odpratávacieho receptora A;
v monocytoch inhibuje sekréciu IL-1, IL-6 a TNF. Protizápalový účinek konjugovanej linolovej kys.
v diéte sa uplatňuje prostredníctvom PPAR (zniţuje transkripčnú aktivitu pro IFN, iNOS, COX-2 a
TNF). PPAR a PPAR inhibujú výrazne migráciu endotelových buniek vyvolanú VEGF.
Väzba ligandu (karboxylovej kys.) vyvoláva tvorbu heterodimérneho komplexu s X-receptorom
retinoidov (RXR), kt. reguluje transkripciu.
Centrálnu úlohu pri bunkovej transdukcii signálov odpovedajúcich na aterogénne podnety majú tzv.
transkripčné faktory, ako je nukleárny faktor k B (NFB), ďalej receptory aktivovaného proliferátora
peroxizómov (PPAR) a aktivátorového proteínu 1 (AP-1).
• Cytoplazmatický transkripčný faktor je v inaktívnom stave, viazaný v komplexe s inhibítorovými
molekulami IKK-. Rôzne stimuly prostredníctvom signálnych dráh aktivujú NFB tým, ţe
fosforylujú jeho inhibítor, kt. sa potom rýchlo degraduje v proteozómoch. Uvoľnené diméry NFB sa
translokujú do jadra k príslušným génom, navodzujú transkripciu s následnou tvorbou rôznych
cytokínov, chemokínov, leukocytových adhéznych molekúl; aktivujú ďalej gény podporujúce
proliferáciu, ale aj apoptózu buniek, kt. sa zúčastňujú na patológii cievnej steny. NFB však aktivuje