a|rytmia – [g - datasolution.sk

V prípade l = 2 (orbitály d
Rozloţenie elektrónovej hustoty je zloţitejšie ako pre l = 1, pravdepodobnosť výskytu elektrónov
však spadá do smeru osi x, y a z. Označenie orbitálov je d xz , d xy , d yz , d x 2 , d y 2 a d z 2 . Pri l = 3 (orbitály
f) dostávame 7 hodnôt magnetického kvantového čísla: –3, –2, –1, 0, +1, +3. S priestorovým
rozloţením jednotlivých orbitálov sa bezprostredne spája smerová orientácia kovalentných väzieb v
štruktúrach molekúl.
Spinové kvantové číslo (m s ) udáva vnútorný moment hybnosti elektrónu v orbitale (spin). Smerová
orientácia spinu k smeru vonkajšieho magnetického poľa sa vyjaduje dvoma hodnotami spinového
kvantového čísla: +1/2 a –1/2. Dva elektróny, kt. sú v jednom orbitále, musia mať antiparalelný
(protismerný) spin.
Pri zápise štruktúry elektrónového obalu atómu sa uvádza hodnota hlavného kvantového čísla (1 aţ
7), druh orbitálu (s, p, d, f) a počet elektrónov ako exponent, napr. obal neónu Ne: (1s) 2 (2s) 2 (6p) 6 ,
príp. zjednodušene 1s 2 2s 2 2p 6 (čítaj jeden es dva, dva es dva, dva pé šesť). Štruktúra
elektrónového obalu a. síry sa zapisuje takto:
16S: (1s) 2 (2s) 2 (2p) 6 (3s) 2 (3p) 4 ,
––––––––––
[Ne]
skrátene 16S: [Ne] 3s 2 3p 4
Elektrón obsadzuje v a. vţdy taký orbitál, kt. má najniţšiu energetickú úroveň. Z obsadzovaných
orbitálov najniţšiu energetickú úroveň má orbitál 1s, najvyššiu orbitál 6d. Postupné narastanie
energetickej úrovne orbitálov moţno vyznačiť takto:
1s