a|rytmia – [g - datasolution.sk

A. vybiehajú z rozšírenej časti tela nervovej bunky a končia niekoľkými zakončeniami
(telodendriami). Tieto synaptické telodendrie obsahujú granuly al. vezikuly, v kt. sa uskladňujú
synaptické mediátory secernované nervovou bunkou. V myelinizovaných axónoch je axón krátko po
odstupe z bunky obalený myelínovou pošvou pozostávajúcou z početných vrstiev plazmatických
membrán (lipoproteínových komplexov), kt. obaľujú axón s výnimkou telodendrií. a periodických
Ranvierových zárezov, prerušujúcich periodicky myelínovú pošvu axónu asi v 1 mm odstupoch.
V nemyelinizovaných nervoch sú síce axóny obalené Schwannovou bunkou, nie sú však v dôsledku
viacvrstvovej membrány schopné rotácie.
A. pozostáva z povrchovej membrány (axolemy, plazmatickej membárny, axolemy), paralelne
usporiadaných, pozdĺţne prebiehajúcich neurofibríl a interfibrilárnej neuroplazmy (axoplazmy).
Napriek extrémnej dĺţke (miechový motorický neurón inervujúci svaly nohy môţe byť dlhý aţ > 1 m)
je telo neurónu schopné udrţovať funkčnú a štruktúrnu integritu axónu; po prerušení axónu
degeneruje jeho distálna časť (Wallerova degenerácia). Látky zodpovedné za funkčnú schopnosť
axónu, najmä proteíny, sa tvoria v tele bunky a transportujú sa pozdĺţ axónu (axoplazmatický
transport). Látky, kt. súvisia s synaptickým prenosom (mediátory) sa syntetizujú v
endoplazmatickom retikule bunky a transportujú sa tieţ axónom.
Prenos informácie sa uskutočňuje na bunkovej membráne. Transport iónov a elektrická polarizácia
sa týka všetkých ţivých integrovaných buniek, ale len membrána neurónu a svalového vlákna je
schopná produkovať a propagovať →akčný membránový potenciál.
A. je príliš dlhý, aby mohol byť metabolicky a energeticky závislý len od enzýmových pochodov v
tele neurónu. Významnú úlohu v metabolizme a. má Schwannova bunka. Navyše myelín, kt. je
produktom tejto bunky obalenej myelínovou pošvou podmieňuje osobitné vlastnosti a. Rýchlosť
prenosu impulzu v a. je aţ 100-krát vyššia. Navyše ide tu o úsporu energie v dôsledku saltatórneho
vedenia. Iónový tok, kt. je predpokladom akčného potenciálu, sa uskutočňuje v myelinizovaných
vláknach len v Ranvierových zárezoch. Pri prechode impulzu a. sa vymieňa Na + za K + len v tejto
nodálnej časti, preto je celkové mnoţstvo iónov, kt. prechádza cez membránu podstatne menšie ako
pri nemyelinizovaných vláknach. Energia spotrebúvaná Na + /K + pumpou na reštitúciu membránového
potenciálu je tieţ veľmi malá. Napriek tejto úspore energie sú asi 2/3 vláken v periférnych nervoch i
miechových dráhach nemyelinizovaných. Nemyelinizované vlákna predstavujú zasa priestorovú
úsporu.
Základnou súčasťou a. je 1. axoplazma, 2. axolema (plazmatická membrána), 3. myelín.
V axoplazme je niekoľko morfologicky odlíšiteľných štruktúr:
.• Mikrofilamenty – nepravidelne organizované vlákna, Ø 5 – 7 nm, tvorené polymerizovaným
aktínom, kt. predstavujú > 10 % bielkoviny axónu. Prevaţujú v rastúcom konci axónu. V pokoji je
aktín nahromadený v Golgiho systéme. Vplyvom rastového faktora (NGF) sa rýchle presúva do
koncového úseku rastúceho axónu.
• Neurofilamenty – sú prevaţnou zloţkou axoplazmy, neurčitej dĺţky, Ø 10 nm. Pozostávajú zo 4 – 5
bielkovinových reťazcov; bielkovina sa nazýva neurofilamín. Pripomínajú filamenty v iných bunkách,
v kt. mávajú iný názov (skeletín al. dezmín).
• Neurotubuly – nervové mikrotubuly, duté valce, Ø 23 – 25 nm, neurčitej dĺţky (10 – 20 nm), na
priereze pozostávajú z 13 podjednotiek, kaţdú z nich tvorí trojitý helix bielkovinových reťazcov, Ø 4
nm (bielkovina sa nazýva tubulín, Mr 120 00). Je labilná, ľahko sa štiepi na monoméry v dôsledku
vonkajších podmienok (tlak, chlad, farmaká, ako kolchicín, vinblastín). Na periférii ich je 10-krát viac
a majú 10-krát väčší prierez ako v blízkosti strómy. Najviac je ich v nemyelininzovaných vláknach,
podstatne menej vo všetkých myelinizovaných vláknach. Sú väčšinou roztrúsené, ale v oblasti