a|rytmia – [g - datasolution.sk

aspergilín – správne alomelanín, čierny pigment s antibiotickým účinkom produkovaný dospelými
spórmi paplesne Aspergillus niger.
Aspergillaceae – Eurotiaceae, paplesňovité. Čeľaď triedy vreckatých, prevaţne saprofytických húb.
Majú malú uzavretú nadzemnú plodnicu (kleistotécium). Obyčajne sa však rozmnoţujú konídiami. Z
rodu papleseň (Aspergillus) najobyčajnejšia je papleseň sivá (A. glaucus), saprofyt na
najrozmanitejšom podklade. Niekt. sú choroboplodné, ako A. fumigatus, A. flavus, A. niger. Z rodu
penicil (Penicillium) sú známe P. notatum a P. chrysogenum ako producenti penicilínu. P. brevicaule
za prítomnosti arzénu uvoľňuje plynné zlúč. a zapácha ako cesnak. P. roquefortii sa pouţíva pri
výrobe syra.
aspergilloma, tis, n. – [l. aspergillus pleseň] aspergilóm, dutina vyplnená trsami plesne Aspergilus
fumigatus, napr. v bronchiektázii.
aspergillosis, aspergillomycosis, is, f. – [l. aspergillus pleseň + g. mykés huba + osis stav]
aspergilóza, aspergilomykóza, ochorenie vyvolané plesou Aspergillus.
Aspergillus, i, m. – [l. aspergillum, g. asperges nádoba na kropenie]rod paplesňovitých, nepravých
húb z triedy Hyphomycetes. Patrí k askomycétam. Vyskytuje sa hojne v
prírode, jeho spóry sa nachádzajú vo vzduchu. Z veľkého počtu druhov (asi
600 druhov) má pre ľudskú patológiu význam najmä A. fumigatus, absol.
najčastejší pôvodca →aspergilózy. Častým patogénom je aj A. flavus a A.
nidulans. Patogenita A. niger je diskutabilná, je pre človeka pp. saprofytom.
Aspergillus. Hruškovito rozšírený konidiofor so sterigmami a retiazkami konídií
Ide o vláknitú hubu so septovaným mycéliom. Na vzdušnom mycéliu je veľké mnoţstvo malých
guľovitých spór, (výtrusy, konídie), kt. sú retiazkovito usporiadané do pozdĺţnikových buniek,
sterigiem. Sterigmy sú umiestené v jednom rade na hruškovitom spóronosiči (konídiofore). A. rastie
dobre na všetkých pôdach v širkom teplotnom rozpätí za 2 – 4 d v podobe chuchvalcovo tŕnitých
kolónií, sfarbených do modrozelena, ţltohneda, sivozelena al. na čierno. Niekt. druhy A.
kontaminujúcich potravu produkujú mykotoxíny (→aflatoxín). Sú to nízkomolekulové neantigénne
toxické metabolity. Najčastejšie sa produkujú na búrskych orieškoch, hrachu, obilií, paradajkovom
pretlaku, ale aj v mäse.
Pri asperegilóze vznikajú v organizme protilátky, z kt. najdôleţitejšie sú precipitíny. Tie vznikajú len
za predpokladu skutočného patogénneho pôsobenia príslušného druhu aspergila. V prípade
saprofytickej existencie v tele sa protilátky netvoria. Odstránenie chorobného loţiska resekciou má
za následok rýchle vymiznutie precipitínov v priebehu 2 – 3 týţd. Precipitačné skúšky sú prísne
špecifické a pozit. séra nedávajú kladné reakcie s antigénmi ostatných aspergilov. V prípade
alergických bronchitíd býva pozit. aj koţný alergický test, ale na dg. ochorenia nestačí.
Aspergillus auricularis – papleseň bez presnej klasifikácie, vyskytuje sa v ušnom maze.
Aspergillus fumigatus – starší názov A. glioclaudium, Eurotium malignum. Termotolerantná
papleseň rastúca v pôdach a hnoji. Izolovala sa pri infekciách nosa, pľúc a i. ľudských a zvieracích
orgánov, prim. patogénna je pre vtákov. Inhalácia spórami kontaminovaného jačmeňového prachu
môţe vyvolať pneumokoniózu (,,sladovnícke pľúca―). Jej kultúry produkujú rozličné antibiotiká, ako
fumagilín, kys. helvolová. A. f. vyvoláva →aspergilózu.
Aspergillus giganteus – druh paplesne, z kt. sa získava kys. gigantová.