a|rytmia – [g - datasolution.sk

empirické vedy legitímne odhliadajú v metodickom a. od všetkých metafyzických dimenzií
skutočností, viedlo nelegitímne tvrdenie neexistencie týchto dimenzií k doktrinárstnemu a. niekt.
franc. osvietencov (18. stor.), nem. vulgárneho materializmu (19. stor.) a k Engelsovej systematizácii
,,dialektického materializmu―. Postulatorický a. (M. Scheler) i humanistický a. v jeho dvoch hlavných
variantoch – marxistickom (opierajúcom sa o L. Feurbacha) a existencionalistickom (F. Nietzsche, J.
P. Sartre) odmietajú existenciu Boha nie preto, aby mohla byť bez neho vysvetľovaná minulosť
sveta, ale preto, ţe to vyţaduje budúcnosť sveta utváraného človekom, a teda aj človek sám vo
svojom slobodnom sebausku-točňovaní – odmietajú Boha ako konkurenta človeka: ,,Negujem Boha,
to u mňa znamená: negujem negáciu človeka― (Feurbach). Dôsledkom pozitivizmu a súčasného
neopozitivizmu je skeptický al. agnostický a., lebo sa opiera o to, ţe z hľadiska teórie jazyka mnoţno
slovo ,,Boh― pokladať za zmysluprázdne a moţno ho pripustiť len jeho synsémantické (nepriamo
označujúce) pouţitie, vedúce k antropologickej redukcii. Z tejto problematiky ďalej vychádza
,,teológia mŕtveho Boha― (Gott-ist-tot-Theologie, 1960 aţ 1970 v USA s ohlasom v Ne-mecku).
Problém teodícey bol a je ako existenciálny základ skúsenosti ,,skalou a.― (G. Büchner,
Dostojevského ,,Bratia Karamazovci―, A. Camus). Dal tak podnet – v konečných dôsledkoch
filozoficky neriešiteľný k a. skôr skľúčenému (K. Rahner) ako militantnému.
Silnejšie ako predtým treba dnes rátať aj s prostredím podmienenou moţnosťou negatívneho a.,
úplného nevedenia o probléme Boha, a teda s nevinným a. ako s masovým javom. Fundamentálna
neznalosť toho, čo pod pojmom Boh rozumie európska kresťanská metafyzika spočíva však aj na
základoch ,,pozitívneho― a. Kým voči uvedeným formám teoretického a. môţe filozofia poznania
Boha (voči dôkazom existencie Boha) vznášať námietky, príp. mu spätne klásť oprávnené otázky,
prakticky a., kt. je skôr činný ako reflektujúci a stáva sa zrejme najvýraznejším ţivotným postojom,
pred diskusiou uhýba.
atelectasis, is, f. – [g. atelés neúplný + g. ektasis roztiahnutie] atelektáza (pľúc); →collapsus
pulmonum.
Atelectasis absorptiva – syn. a. acquisita, a. obstructiva, a. resorptiva, a. secundaria; obštrukčná
→atelektáza.
Atelectasis acquisita – získaná →atelektáza.
Atelectasis compressiva – kompresívna →atelektáza.
Atelectasis congenitalis – vrodená →atelektáza, zjavujúca sa po narodení. Môţe ísť o prim. al.
sek. atelektázu.
Atelectasis lobaris – laloková →atelektáza.
Atelectasis lobularis – lalôčková →atelektáza.
Atelectasis membranae tympani – syn. adhezívna otitída, otitis media atelectatica, atelektáza
bubienka, komplikácia chron. seróznej otitídy, pri kt. sa v strednom uchu nachádza viskózna
tekutina a bubienok je stenčený, atrofovaný, retrahovaný a nalieha na štruktúry stredného ucha.
Spája sa s poruchou vedenia zvuku.
Atelectasis primaria – syn. iniciálna atelektáza, prim. atelektáza, beţná u predčasne narodených
detí s nedostatočným rozopnutím pľúcnych avleol následkom nezrelosti pľúc al. nedostatočného
dýchacieho úsilia podmieneného slabosťou dýchacích svalov, ťaţkým ochorením, nedostatočnou
pevnosťou hrudníka, lézie CNS s poškodením dýchacieho centra al. nadmer-nou sedáciou.
Atelectasis resorptiva – resorpčná atelektáza; obštrukčná atelektáza.
Atelectasis secundaria – 1. resorpčná atelektáza, kt. vzniká po narodení al. v novorodeneckom
období tým, ţe pľúcne alveoly po rozopnutí vzduchom kolabujú. Ide o následok obštrukcie