a|rytmia – [g - datasolution.sk

astogenéza – vývoj kolónie (korálov ap.).
Astonin H ® tbl. (Merck) – Fludrocortisonum 0,1 mg v 1 tbl.; kortikoid s prevaţne
mineralokortikoidovým účinkom; →fludrokortizón.
astragalus – členková kosť, →talus.
Astragalus L. (Fabaceae) – kozinec, rod tŕnitých krov domácich v Malej Ázii. Patrí k nemu A.
gummifer Labill. – kozinec ţivicový, A. traganthus L. – kozinec tragantový, A. verus – kozinec pravý
Oliv., A. gastrophyllos L. – kozinec sladkolistý a ďalšie druhy.
Kozinec sladkolistý je trváca bylina s mocným kolovitým koreňom a poliehavou, hranatou,
rozkonárenou byľou, posiatou jednoduchými pritisnutými chlpmi. Listy sú
nepárno perovito zloţené s vajcovitými al. elipsovitými lístkami v 9 al. aţ 12
jarmách. Prílistky horných listov sú úplne voľné, kopijovité, ţltozelené,
priesvitné. Kvety sú v hustých, jednoduchých strapcoch na krátkych
stopkách, listence dlhšie ako stopky. Kalich je ţltkastobiely al. červenkastý,
zuby šidlovité, výkrojky zaokrúhlené. Koruna je bledoţltá, strieška dlhšia ako
krídla a člnok. Plodom je čiarkovitý, zahnutý struk, semená sú hnedé, hladké.
U nás rastie na celom území v svetlých listnatých lesoch od níţiny do
horského pásma, v kroviskách, na lesných čistinách, medziach. Kvitne od
mája do konca septembra. Má sladké listy, preto ho dobytok rád obţiera.
Koreň a byľ kedysi pouţívali na prípravu čajov.
*Astragallus glycyphyllus
Premenou buniek strţňa a strţňových lúčov sa tvorí bunkový sliz, kt. vyteká po narezaní kôry,
strháva so sebou škrobové zrná a na vzduchu tvrdne. Drogu tragant (Tragacantha, ČsL 4) tvoria
lístkové, biele aţ ţltkasté ploché kusy stvrdnutého slizu rohovitej konzistencie, kt. sa práškujú.
Základnými zloţkami sú polysacharidy; basorín (vo vode nerozp., napúčajúci) a tragakantín (vo
vode rozp.) zloţený z kys. tragakantovej a arabinogalaktanu; obsahuje asi 3 % škrobu. Pouţíva sa
ako mierne laxans, pomocná látka (spojivo, emulgátor, zloţka hydrofilných masťových základov,
tmel v zubnom lekárstve).
astrachanit – [podľa mesta Astrachán] bezfarebný nerast rozp. vo vode; vodnatý síran horečnatosodný.
astrál – prístroj zaznamenávajúci mechanicky al. opticky dráhu zbrane al. závesových mechanizmov v
závislosti od času; záklzomer.
Astralorbis – rod slimákov; →Biomphalaria.
Astrantia major L. (Daucaceae) – jarmanka väčšia, čes. jarmanka větší. Trváca asi 20 – 50 cm
vysoká bylina s drevnatým, hrubovalcovitým podzemkom, v hornej časti pokrytým suchými, čiernymi
vláknami z rozloţených listo vých stopiek. Byľ je jednoduchá priama, s
niekoľkými listami. Spodných, prízemných listov je viacej, sú navzájom
veľmi zblíţené, napodobujú prízemnú ruţicu, majú veľmi dlhé stopky a v
obryse okrúhlu čepeľ, 3 – 7-dielnu. Kaţdý z nich je obalený mnohými
kopijovitými, bielymi al. ruţovkastými, končitými, zubatými, 3 – 5-ţilovými
listeňmi. Kvety sú obojpohlavné al. len samčie, korunné lupienky biele,
rovnako dlhé ako kalíšne lístky. Plodom je dvojnaţka s hrebeňovitými
výrastkami na vystúpavých rebrách. Rastie v tienistých lesoch, na vlhkých
lesných lúkach a čistinách, nivách, okolo lesných potokov a v hôľnych