a|rytmia – [g - datasolution.sk

Aspergillus glaucus – skupina druhov modrých paplesní rastúcich na suchej a rozkladajúcej sa
vegetácii, zriedka sa izoluje pri otomykoze a i. ľudských infekciách.
Aspergillus glioclaudium – starší názov pre →Aspergillus fumigatus.
Aspergillus mucoroides – syn. A. Cookei, druh paplesní neurčito zatriedených, ide pp. o A.
glaucus. Izoloval sa z pľúcneho tkaniva.
Aspergillus nidulans – druh paplesne rastúci v pôde, príleţitostne sa izoluje z onychomykotických
loţísk, zriedka z loţísk pri maduromykóze a i. ochoreniach.
Aspergillus niger – papleseň čierna rastúca v pôdach, často sa izoluje z loţísk pri otomykóze;
môţe vyvolávať torpídne chron. infekcie; zrelé spóry produkujú alomelanín; →aspergilín.
Aspergillus ochraceus – druh paplesne, kt. fermentuje kávové zrnká a dodáva im ţiaducu
charakteristickú vôňu.
Aspergillus oryzae – pouţíva sa na výrobu amylázy.
Aspergillus parasiticus – papleseň rastúca na búrskych orieškoch, produkuje →aflatoxín.
Aspergillus repens – druh paplesne izolovaný z vonkajšieho zvukovodu, kde môţe utvárať
pseudomembrány. Jeho pohlavné štádium sa nazýva Eurotium repens.
Aspergillus terreus – druh paplesne, kt. sa príleţitostne pridruţuje k infekciám bronchov a pľúc;
→aspergilóm.
Aspergillus versicolor – syn. A. pictor, pôdny saprofyt, často izolovaný zo zasoleného mäsa.
aspergilóza – [aspergillosis] skupina ochorení vyvolaných paplesňami z rodu Aspergillus. Len asi 8 z
nich je pre človeka patogénnych, z nich je najdôleţitejší A. fumigatus (90 % prípadov infekcií), z
ďalších sú to najmä A. flavus, A. niger, A. nidulans, A. terreus, A. clavatus, A. versicolor a i. V
staršej literatúre sa za A. fumigatus pokladal A. niger, kt. je saprofytom a len výnimočne vyvoláva
patol. zmeny. Aspergily sú paplesne rozšírené v pôde, najmä v komposte. Mnohé z nich tolerujú
zmeny teploty, preto sú schopné adaptovať sa na vysokú telesnú teplotu vtákov. A. postihuje vtáky,
zriedkavejšie ľudí, a to dolné dýchacie cesty, zriedkavejšie endokard, prinosové dutiny, CNS, koţu.
Nákaza sa dostáva do ľudského tela inhaláciou vzdušných spór. Aspergily u ľudí vyvolávajú
rozmanité ochorenia; u imunosenzitívnych osôb však ide o prevaţne neinfekčné alergické
ochorenia. A. vzniká častejšie u jedincov oslabených, postihnutých malígnymi ochoreniami, napr.
leukémiou (asi 5 % leukemikov má aspergilózu), v priebehu imunosupresívnej th. a pľúcnej tbc.
Inhalovaný aspergilus sa môţe v pľúcach správať ako alergén, saprofyt al. invazívny agens.
Alergénmi bývajú spóry vyvolávajúce u senzibilizovanch jedincov bronchiálnu astmu al. bronchitídu
(alergická aspergilóza). Tieto spóry bývajú počas pasáţe bronchami zriedkakedy germinačné.
Ochorenie sa prejavuje intermitentnými horúčkami, kašľom, triaškami, bolesťami a vykašliavaním
spúta, v kt. sa nájdu eozinofily. Reakcia na inhalovaný antigén u atopického jedinca sa môţe
prejaviť dvojako: 1. akút. astmatickým záchvatom, dakedy spojeným s rinitídou a prechodnou
eozinofíliou. Túto reakciu sprostredkúvajú reagíny (IgE). Asi 40 % z nich vykazuje pozitívne koţné
testy na intradermálne vpravený antigén. Precipitíny vykazujú len zriedka mierne zvýšené titry.
2. Ťaţká astmatická reakcia spojená s pľúcnou eozinofíliou vzniká po dlhodobej expozícii antigénu.
Ide o včasný (bezprostredný) typ hypersenzitivity s následnm zjavením sa reakcií bronchov typu III
(Arthusov typ). Cirkulujúce protilátky sa viaţu lokálne s antigénom za vzniku komplexov. Pretoţe v
bronchoch je nadbytok antigénu (spórov), vyvolávajú tieto komplexy rozsiahle peribronchiál- ne lézie
inflitrované polymorfonukleármi a lymfocytmi. Aspergily sa dajú zistiť v expektorovaných spútových
,,zátkach―. Pozitívne sú koţné testy tak včasného typu I, ako aj Arthusovho typu III. Precipitíny sú
prítomné v 90 % prípadov.