a|rytmia – [g - datasolution.sk

Zvýšenie reaktivity dýchacích ciest môţu vyvolať aj emocionálne faktory, nie je však jasný, či napr.
záchvat vyvolaný smiechom al. krikom nie len následkom odpovede bronchov na hlboké inspíriá al.
inhaláciu studeného vzduchu.
Klasifikácia asthma bronchiale – tradičné delenie a. b. na astmu z vonkajších (extrinsic)
a vnútorných (intrinsic) príčin stráca opodstatnenie, pretoţe na jej vzniku sa vţdy rôznou mierou
uplatňujú obidva faktory. Ani triedenie a. b. na na základe imunol. kritérií na atopickú a neatopickú
naráţa na ťaţkosti, pretoţe morfologické nálezy však svedčia o tom, ţe zápalové zmeny sú v sliznici
pri všetkých formách.
Ako sezónna alergická astma sa označuje ochorenie, kt. sa obmedzuje na sezónny výskyt
alergénov, ako sú pele a plesne.
• Profesionálna astma vzniká vplyvom látok, s kt. pacient prichádza do skytu v zamestnaní.
Uplatňujú sa tu látky, kt. dráţdia dýchacie cesty al. ich senzibilizujú, príp. pôsobia obidvoma týmito
mechanizmami.
• Pozáťaţová astma predstavuje ťaţkosti, kt. vznikajú v súvislosti s telesnou námahou. Telesná
záťaţ vyvoláva zvýšenie metabolického obratu, zvýšené poţiadavky na kyslík a hyperventiláciu.
Dýchanie nedostatočne ohriateho a suchého vzduchu má za následok osmotické zmeny na sliznici
a aktivácxiu mastocytov a i. buniek s vyplavením prim. mediátorov, a to nezávisle od kontaktu s
alergénom.
• Nočná astma je častou formou a. b. a neraz jediným prejavom ochorenia. Pacient sa budí nad
ránom, najčastejšie medzi jednou a treťou h, s kašľom a dýchavicou. Mechanizmus nočnej astmy
nie je dostatočne objasnený.
Terapia asthma bronchiale – začína sa včasným rozpoznaním ochorenia a určením stupňa jeho
závaţnosti, elimináciou vyvolávajúcich faktorov a úpravou hypoxémie, obštrukcie a zápalu.
Včasné rozpoznanie a. b. – vyše 96 % detí s a. b. sa dá identifikovať z odpovede rodičov na
jednoduchú otázku: Malo niekedy vaše dieťa záchavat dýchavice – pískavé dýchanie Niekedy
sípavé dýchanie chýba a ochorenie sa prejavé len kašľom al. zvieraním hrudníka. Prehliadnutie
ochorenia môţe zaviniť nesprávnou selekciou či akcentovaním príznakov pacientom, precenenie
úlohy infekcie s mylnou dg. pneumónie, ako aj váhanie pouţiť termín ,,astma― pre jeho stigmatizujúci
význam. Včasné posúdenie stupňa závaţnosti umoţňuje zhodnotiť odpoveď na th., potrebu ďalších
intervencií a príp. hospitalizácie. V prípade akút. exacerbácie a. b. sa má stupeň závaţnosti posúdiť
stanovenám vrcholovej rýchlosti výdychu (peak expiration flow rate, PEFR), ako aj klin.
zhodnotením pouţívania auxiliárnych dýchacích svalov, sledovaním frekvencie pulzu a dýchania.
Rozoznáva sa päť stupňov závaţnosti a. b.:
1. stupeň – akút. exacerbácie sa zjavujú < raz/týţd. za ostatné 3 mes. al. < 2-krát/mes., záchvaty
trvajú krátko, nočná astma chýba. Medzi záchvatmi je pacient asymptomatický a má normálne
pľúcne funkcie: PEF al. FEV 1 sú lepšie ako 80 % náleţitej hodnoty a variabilita < 20 %. Th. –
závisí od symptomatológie. Preventívne podávanie antiastmatík nie je indikované, a to ani pri
prejavoch alergického zápalu. Indikované sú 2 -mimetiká (Ditec ® ), kromoglykát (Intal ® ), nedokromil
(Tilade ® ), salbutamol (Ventolin ® ), najmä na prevenciu pred epxozíciou alergénom, pri pozáťaţovej a
detskej astme.
2. stupeň – ľahká perzistujúca astma: exacerbácie sú za ostatné 3 mes. > raz/týd., ale < raz/d.
Prítomná je nočná astma > 2-krát/mes. Hodnoty PEF vykazjú 80 % náleţitej hodnoty s 20 aţ 30 %
variabilitou. Th. – preventívne podávanie antiastmatík denne. Prim. je protizápalová th., a to vo
forme inhalácie kortikoidov, kromogylkátu, u detí nedokromilu. U detí je vhodná 4 – 6-týţd. th.
kromoglykátom s 2 -mimetikami. Z inhalačných kortikoidov sa podáva 0,2 – 0,5 mg